Andrej Hlinka: 1864 - 1938
Gespeichert in:
| Hauptverfasser: | , |
|---|---|
| Format: | Buch |
| Sprache: | Slovak |
| Veröffentlicht: |
Bratislava
Lúč
2008
|
| Ausgabe: | 1. vyd., [teilw. Reprint d. Ausg. Bratislava 1934] |
| Schlagworte: | |
| Online-Zugang: | Abstract Inhaltsverzeichnis |
| Beschreibung: | Zsfassung in engl. Sprache |
| Beschreibung: | 964 S. Ill. |
| ISBN: | 9788071146827 |
Internformat
MARC
| LEADER | 00000nam a2200000 c 4500 | ||
|---|---|---|---|
| 001 | BV035159769 | ||
| 003 | DE-604 | ||
| 005 | 20090209 | ||
| 007 | t | ||
| 008 | 081113s2008 a||| |||| 00||| slo d | ||
| 020 | |a 9788071146827 |9 978-80-7114-682-7 | ||
| 035 | |a (OCoLC)320232396 | ||
| 035 | |a (DE-599)BVBBV035159769 | ||
| 040 | |a DE-604 |b ger |e rakwb | ||
| 041 | 0 | |a slo | |
| 045 | |a w6x3 | ||
| 049 | |a DE-12 | ||
| 080 | |a (048.8) | ||
| 080 | |a (092) | ||
| 080 | |a (437.6) | ||
| 080 | |a 272-726.3 | ||
| 080 | |a 32-051 | ||
| 080 | |a 929 | ||
| 084 | |a 7,41 |2 ssgn | ||
| 100 | 1 | |a Sidor, Karol |d 1901-1953 |e Verfasser |0 (DE-588)123028043 |4 aut | |
| 245 | 1 | 0 | |a Andrej Hlinka |b 1864 - 1938 |c Karol Sidor a František Vnuk |
| 250 | |a 1. vyd., [teilw. Reprint d. Ausg. Bratislava 1934] | ||
| 264 | 1 | |a Bratislava |b Lúč |c 2008 | |
| 300 | |a 964 S. |b Ill. | ||
| 336 | |b txt |2 rdacontent | ||
| 337 | |b n |2 rdamedia | ||
| 338 | |b nc |2 rdacarrier | ||
| 500 | |a Zsfassung in engl. Sprache | ||
| 600 | 1 | 7 | |a Hlinka, Andrej <1864-1938> |2 czenas |
| 600 | 1 | 7 | |a Hlinka, Andrej |d 1864-1938 |0 (DE-588)118774573 |2 gnd |9 rswk-swf |
| 648 | 4 | |a 1864-1938 | |
| 648 | 7 | |a Geschichte 1918-1938 |2 gnd |9 rswk-swf | |
| 648 | 7 | |a Geschichte 1895-1938 |2 gnd |9 rswk-swf | |
| 650 | 7 | |a Katoličtí kněží - Slovensko - 19.-20. stol |2 czenas | |
| 650 | 7 | |a Politici - Slovensko - 19.-20. stol |2 czenas | |
| 650 | 0 | 7 | |a Politik |0 (DE-588)4046514-7 |2 gnd |9 rswk-swf |
| 651 | 7 | |a Slowakei |0 (DE-588)4055297-4 |2 gnd |9 rswk-swf | |
| 651 | 7 | |a Tschechoslowakei |0 (DE-588)4078435-6 |2 gnd |9 rswk-swf | |
| 655 | 7 | |a Biografie |2 czenas | |
| 655 | 7 | |a Monografie |2 czenas | |
| 689 | 0 | 0 | |a Hlinka, Andrej |d 1864-1938 |0 (DE-588)118774573 |D p |
| 689 | 0 | |5 DE-604 | |
| 689 | 1 | 0 | |a Slowakei |0 (DE-588)4055297-4 |D g |
| 689 | 1 | 1 | |a Politik |0 (DE-588)4046514-7 |D s |
| 689 | 1 | 2 | |a Geschichte 1895-1938 |A z |
| 689 | 1 | |5 DE-604 | |
| 689 | 2 | 0 | |a Tschechoslowakei |0 (DE-588)4078435-6 |D g |
| 689 | 2 | 1 | |a Politik |0 (DE-588)4046514-7 |D s |
| 689 | 2 | 2 | |a Geschichte 1918-1938 |A z |
| 689 | 2 | |5 DE-604 | |
| 700 | 1 | |a Vnuk, František |d 1926- |e Verfasser |0 (DE-588)139183442 |4 aut | |
| 856 | 4 | 2 | |m Digitalisierung BSB Muenchen |q application/pdf |u http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016966900&sequence=000003&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA |3 Abstract |
| 856 | 4 | 2 | |m Digitalisierung BSBMuenchen |q application/pdf |u http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016966900&sequence=000004&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA |3 Inhaltsverzeichnis |
| 940 | 1 | |n oe | |
| 999 | |a oai:aleph.bib-bvb.de:BVB01-016966900 | ||
| 942 | 1 | 1 | |c 909 |e 22/bsb |f 0904 |g 437 |
| 942 | 1 | 1 | |c 909 |e 22/bsb |f 09034 |g 437 |
Datensatz im Suchindex
| _version_ | 1804138322332745728 |
|---|---|
| adam_text | OBSAH
Úvod
.......................................................................................7
Úvod
к
druhému
rozšírenému vydaniu...................................
9
I.
ČASŤ
Andrej Hlinka
(1864-1926)
KAPITOLA 1
..........................................................................11
1.
Rodičia Andreja Hlinku.
- 2.
Na štúdiách v Ružomberku.
-
3.
V Levoči av spišskom seminári.
- 4.
»Má náklonnosť k slavizmu.
«
- 5.
Na prázdninách v Černovej.
- 6.
Hlinkové
seminarske
zápisky.
- 7.
Smrť Hlinkových rodičov a vysviacka.
KAPITOLA
II
........................................................................24
1.
Na
kaplankách
v Zakamenom Kline, S v. Alžbete aTvrdošíne.
-
2.
28-ročný stáva sa farárom v Troch Sliačoch pri Ružomberku.
KAPITOLAIII
......................................................................27
1.
Tri slovenské ohniská.
- 2.
Moravskí misionári u Hlinku.
—
3.
Založenie Gazdovsko-potravného spolku v Troch Sliačoch,
-
4.
Hlinková brošúrka o gazdovsko-potravných spolkoch
(1895).
KAPITOLAIV.
......................................................................37
1.
Andrej Hlinka pri zakladaní katolíckych kruhov.
- 2.
LevXIII.
a katolícka politika v Uhorsku.
- 3.
Spolupráca so Zichym, prvé
ľudové shromaždenie.
- 4.
Slovenské víťazstvo na západnom
Slovensku.
- 5.
Hlinka v boji za slovenský katolícky ľud.
KAPITOLA V.
........................................................................44
1.
Ostrý protest Slovákov, Rumunov a Srbov proti maďarským
milleniumovým slávnostiam.
- 2.
Bánfiyho
volby roku
1896
a
ich
agitačný materiál.
- 3.
Slováci
idú
so
Zichyho
ľudovou
stranou,
ktorá
kandiduje slovenských
evanjelikov.
- 4.
Sedemnásť
zichyovcov dostalo
sa do snemu.
KAPITOLA
VI
.......................................................................50
1.
Slovenská
bilancia volieb
z roku
1896. - 2.
Vystúpenie
Zichyho
strany
požehnaním pre slovenskú
politiku.
- 3.
Slovenskí evanjelici
proti Zichyho strane z náboženských príčin.
- 4.
Andrej Hlinka po
volbách
ďalej zakladá spolky po Liptove.
KAPITOLA
VII
......................................................................57
1.
Hlinka redaktorom »Ľudových novín.«
- 2.
Bieda slovenskej
dediny načítaná Hlinkovým perom, a kto má pomôcť.
-
3.
Hlinka navštevuje potravné spolky a uvažuje o svojom živote.
- 4.
Jeho
kandidácia
za poslanca roku
1898. - 5.
Predvolebná
agitácia a výsledok
volby v
Ružomberku.
- 6.
Hlinková mienka
o prehraných
volbách.
KAPITOLA
VIII....................................................................68
1.
Andrej Hlinka pri zakladaní »Hlasu«.
- 2.
Politicky »Hlas«
neznamenal nič.—S.Hlasistickákritikastarýchkňazov-národovcov
a jej ozvena.
- 4.
Práca Hlinková v stoličných shromaždeniach za
drobný slovenský ľud.
- 5.
Sila slovenskej myšlienky v liptovskej
stolici prejavená Hlinkom.
KAPITOLA
IX
.......................................................................77
1.
Hlinkové články o hroznom utrpení slovenského ľudu.
-
2.
»Veľkomožní páni« a právo slovenskej haleny.
- 3.
Hlinka
o kancelparagrafe a o slobode kňazov.
- 4.
Za organizácie
robotníkov a roľníkov.
-
S. K ľudu aj v zábavách.
KAPITOLA X
.........................................................................82
1.
Mladý Milan
Hodža v
ružomberskej škole Andreja Hlinku.
- 2.
Hlinkov opis prvej svojej cesty medzi Čechov a na posvätný
Velehrad.
- 3.
Stanovisko Hlinkovo k Poliakom.
KAPITOLA
XI
.......................................................................88
1.
Slovenská situácia roku
1900. - 2.
Jedna z príčin slovenského
vysťahovalectva.
- 3.
Hlinkov boj proti favorizovaniu maďarčiny.
-
4.
Spolupráca katolíkov a evanjelikov.
- 5.
Hlinková reč na námestí
v Ružomberku
1900. - 6.
Slovenská nespokojnosť so Zichyho
ľudovou stranou.
KAPITOLA
XII......................................................................94
1.
Massové žalárovanie Slovákov.
— 2.
Vajanský o politických
procesoch.
- 3.
Hlinka jediným redaktorom »Ľudových novín«.
-
4.
Hlinka o umeleckej maľbe katolíckych kostolov.
KAPITOLAXIII
....................................................................99
1.
Volebné programy politických strán roku
1901. - 2.
Jeden
slovenský mandát stál okolo
10.000
zlatých.
- 3.
Zichyho
strana proti Hlinkoví.
- 4.
Ani Martin
Kollár
nenašiel milosti
u zichyovcov, ale ľud si ho zvolil za poslanca.
- 5.
V Ružomberku
národná strana podporuje ľudového kandidáta Palugyaya.
-
6.
Hlinka v letáku oznamuje, že opúšťa Zichyho ľudovú stranu.
- 7.
Slovenské víťazstvo v Liptovskom Sv.
Mikuláši.
- 8.
Štyria
slovenskí poslanci.
- 9.
Hlinka vstupuje do politickej pasivity.
KAPITOLA
XIV....................................................................108
1.
Útoky na slovenčinu s maďarskej i českej strany.
- 2.
Boj okolo
Gzambelovej brošúry.
- 3.
Financie od Čechov a od Rusov a ich
následky.
- 4.
Hlinka znovu v
politickej aktivite.
- 5.
Účtovanie
so
zichyovci a obnovené
»Katolícke noviny«.
KAPITOLAXV.
....................................................................115
1.
Ružomberské pomery v roku
1905. - 2.
Boj o ružomberskú faru.
- 3.
Andrej Hlinka zvolený za farára v Ružomberku.
- 4.
Nový
farár zaujíma svoje miesto,
mađaroni
demonštrujú.
KAPITOLA
XVI....................................................................122
1.
Spojená maďarská opozícia
povalila
Tisovú vládu.
- 2.
Volby
roku
1905
a pomery v slovenskom tábore.
- 3.
Slovenský zápas
o mandát v Orave a Liptove.
— 4.
Ferko Skyčák a Milan
Hodža
poslancami.
- 5.
Tisza
prehral
volby, ale
panovník nepodľahol
víťaznej opozícii.
- 6.
Národný odpor proti Viedni.
- 7.
Postup
našich poslancov.
KAPITOLAXVII
..................................................................130
1.
Hlinková starosť o kostol a školu.
- 2.
Hlinka,
Hodža
a Juriga
v Ružomberku.
- 3.
Proklamovanie slovenskej ľudovej strany
5.
decembra
1905. - 4.
Hlinka o význame novej strany.
KAPITOLA
XVIII.................................................................137
1.
Hlinka a Katolícky kruh v Ružomberku.
- 2.
Víťazné obecné
volby.
- 3.
Maďarská spoločnosť organizuje sa proti Hlinkoví.
-
4.
Opozičná koalícia pri vláde.
- 5.
Slovenské prípravy na
volby
1906. - 6.
Spolupráca s evanjelikmi, program slovenskej ľudovej
strany a jej kandidáti.
- 7.
Ako sa agitovalo.
- 8.
Sedem slovenských
poslancov.
- 9.
Po
volbách
boj proti čvachom.
- 10.
Spoločný
národnostný klub na sneme.
KAPITOLA
XIX....................................................................146
1.
Hlinka v ružomberskom okrese agituje za dr. Šrobára.
-
2.
Dr.
Vavro Srobár pri
volbách
prepadol.
- 3.
Svetská cirkevná
vrchnosť kladie ruku na Hlinku.
- 4.
List Hlinkov Párvymu
a vzbura ružomberských veriacich.
- 5.
Za Hlinku štrajkuje
247žiakovľudovej
školy.
-б.
Cirkevné vyšetrovanievRužomberku.
- 7.
Suspenzia
ab officio et ordine.
- 8.
Maďarskí žandári vo dne
chytili a uväznili Andreja Hlinku.
KAPITOLA
XX
......................................................................155
1.
Z »Katolíckych novín« stávajú sa »Ľudové noviny«.
-
2.
Jehlička
sa vzdal mandátu.
-
Juriga odsúdený na dva roky.
-
3.
Pred pojednávaním ružomberského procesu.
- 4.
Novinári
v Ružomberku a prísne poriadky v meste.
- 5.
Andrej Hlinka
vypovedá pred súdom.
- 6.
Dr.
Srobár pred súdom vyznáva, že
»jestvuje slovenský národ, netreba ho tvoriť«.
- 7.
Výpoveď Andreja
Јапсека.-б.
Vajanskýo obrannej reči Hlinkovej.
-9.
Ružomberský
rozsudok
5
rokov a
6
mesiacov.
-10.
Hlinka: Sme hrdí, že môžeme
trpieť.
KAPITOLA
XXI....................................................................170
1.
Habkavý program slovenských poslancov.
- 2.
Proklamovanie
slovenskej
soc.
-dem.
strany.
- 3.
Význam hesla a náboženského
presvedčenia v politike.
- 4.
Oduševňujúci príklad z Poľska.
KAPITOLA
XXII..................................................................176
1.
Vládny komisár v Ružomberku.
- 2.
Založenie Ľudovej banky
a jej prví účastinári.
-3.
Hlinková cesta do Ríma a jej ozvena v tlači.
- 4.
V Ríme bola ľudová strana obžalovaná a v Uhorsku slovenský
kňaz bol zichyovcami prenasledovaný.
-5.
Zichyho strana zpomsty
voči Slovákom hlasuje za Apponyiho školské zákony.
KAPITOLA
XXIII
.................................................................184
1.
Hlinka v
Hodoníne
a na augustových slávnostiach v
Ture.
Sv.
Martine.
- 2.
Na naliehanie
dr.
Kolíska ide prednášať na
Moravu.
- 3.
Zvesť o krvipreliatí v Černovej.
- 4.
Priebeh krvavej
posviacky kostola v Černovej
27.
októbra
1907. - 5.
Za
24
hodín
zomrelo
13
Černovcoy.ichmená.-ó.Hlinkové prednáškyvBrneav
Prahe.
- 7.
Návšteva rakúskeho parlamentu a prednáška vo Viedni.
- 8.
Hlinkov článok o Černovej.
- 9.
Černová v uhorskom sneme
aúsudokvlády.
-10.
Hlinka zMoravy ide do väzenia v Segedíne; lúči
sa s Čechmi i Slovákmi.
-11.
Boj Viedne proti
Pešti
pre Cernovú.
KAPITOLA
XXIV..................................................................200
1.
Bilancia tlačových a politických pravôt.
- 2.
Ružomberok
v utrpení vedie.
— 3.
Následky politických procesov.
— 4.
»Ľudové
noviny« na cirkevnom indexi, Hlinka a českí kňazi ich bránia.
-
5.
Hlinka a Černová prekazili česko-maďarské bratríčkovanie
a
sblížili
Čechov so Slovákmi.
- 6.
Poľský hlas o budúcnosti
Slovákov.
- 7.
Utrpenie Hlinkovo a Černovcov získalo
Scota
Viatora
pre slovenskú vec.
- 8.
František Ferdinand zaujíma sa
o Černovú a pozval k sebe Milana
Hodžu.
KAPITOLA
XXV...................................................................212
1.
Hlinka v osvetlení maďarónskej tlače.
- 2.
Hrozná žaloba,
vznesená biskupom Párvym na Hlinku v Ríme.
- 3. 30.000
Slovákov prosí pápeža o
spravedlivost
pre Hlinku.
- 4.
Rím
oslobodzuje Andreja Hlinku.
- 5.
Párvy doznáva, že bol proti
Hlinkovi z rozkazu dvoch ministrov maďarských.
- 6.
Suspenzia
zrušená a jej likvidovanie.
- 7.
Biskup dr. Černoch sprostredkuje
medzi Párvym a Hlinkom.
KAPITOLAXXVI
.................................................................220
1.
Hlinka o svojom pobyte v segedínskom väzení.
- 2.
Jeden
obrázok zo »segedínskej posádky«.
- 3.
Béla Kún
vynáša Hlinkové
listy z
väzenia.
- 4.
Maďarský novinár o väzňovi Hlinkoví.
-
5.
Hlinka pred porotou v Bratislave
4.
mája
1908. - 6.
Obranná reč
Hlinková.
- 7.
Odsúdený na poldruha roka väzenia.
- 8.
Vysvetlenie
reči Hlinkovej.
- 9.
Nová, ale neskončená
pravota.
- 10.
Dva roky
a
9
mesiacov.
-11.
Hlinka vo väzení prekladá Sv. písmo.
KAPITOLA
XXVII................................................................233
1.
Pod vplyvom Hlinkovho utrpenia sjednocujú sa Slováci
v Amerike.
- 2.
Hlinka a Cernová zneužití v prospech šírenia
čsl. národnej jednoty na Slovensku roku
1908. - 3
Poľský
pokus o jednotu so Slovákmi.
- 4.
Drevený kôň v Tróji
-
čeština
v slovenských časopisoch.
KAPITOLA
XXVIII
..............................................................238
1.
Ružomberok sa stáva mestom so sriadeným magistrátom.
- 2.
Biskup Párvy nejde
biřmovat
do Ružomberka.
- 3.
Ohlas
Hlinkovho oslobodenia Rímom v Ružomberku.
- 4.
Žiadosť
2300
Ružomberčanov za Hlinku.
- 5.
Hlinka opúšťa segedínske
väzenie.
KAPITOLAXXIX
.................................................................243
1.
Koalícia sa rozpadáva.
- 2.
Éra Khuena-Hederváryho.
-
3.
Volby
roku
1910
bez nálady a chuti.
- 4.
Výsledok volieb:
traja slovenskí poslanci.
- 5.
Hodža
bez boja opúšťa voľbište.
-
6.
Hlinka stavia »Ľudové noviny« na nohy.
- 7.
Dr.
August Ráth
o vnútorných veciach »Slov. ľudových novín«.
- 8.
Nový duch
Spolku sv. Vojtecha.
KAPITOLA
XXX...................................................................252
1.
Hlinka v mestskom zastupiteľstve
povalil
mešťanostu
dr. Székelya pre otázku cirkevných škôl.
- 2.
Katolícky ráz škôl
Hlinka
obránil.
- 3.
Dr.
Šrobár je v mestskom zastupiteľstve proti
Hlinkoví.
- 4.
Hlinka
predsedom Ľudovej
banky.
- 5.
Posviaca
pamätný kostol v Černovej
. - 6.
Dar národa Hlinkoví.
KAPITOLAXXXI
.................................................................261
l.HnilobavslovenskejρolitikeρovolЪáchrokul910.-2.Hlinkova
účast na
českom katolíckom
sjazde v Olomouci.
- 3.
Prvé české
útoky na Hlinku.
- 4.
Slovenskí
pokrokári
pokračujú v
českých
útokoch.
- 5.
Birmovka v Ružomberku a Hlinkovo vystúpenie
proti husitom a masarykovcom.
- 6.
Dr.
Srobár proti Hlinkoví.
-
7.
Angličan
Scotus Viator
a Poliak
Felix Koneczny
stoja na strane
Hlinkovej.
— 8.
Krutý boj katolíkov a evanjelikov.
- 9.
Dušan
Fajnor a »Národnie noviny« s Hlinkom.
- 10.
Charakteristika
Hlinku a Šrobára roku
1911.
KAPITOLA
XXXII................................................................273
1.
Slovenské »Ľudové noviny« a otázka vládnych
2500
korún.
- 2.
Osobné boje skončené národným súdom
15.
júla
1912. -
3.
Pokrokári porušili smier a vymohli položiť slovenské »Ľudové
noviny« na národný index.
- 4.
Pohyb za odpútanie sa slovenských
katolíkov od martinského vedenia slovenskej politiky.
KAPITOLA
XXXIII
..............................................................282
1.
Gróf Štefan
Tisza
na politickej
arene.-2.Boj
dr. Šrobára a Hlinku
v maďarských časopisoch.
- 3.
Hlinka predsedom slovenskej
Ľudovej strany.
- 4.
Srobár preplával do tábora ružomberských židov
a maďarónov, s ktorými bojuje proti Hlinkovej slovenskej strane.
KAPITOLA
XXXIV. ..............................................................288
1.
Slovenská politika pred vypuknutím svetovej vojny roku
1914.
- 2.
A opäť Csl. národná jednota s prejavmi proti nej a za ňu.
-
3.
Aféra dr. Švihu.
- 4.
Slovenské ľudové stanovisko k Čechom
a Poliakom roku
1914.
KAPITOLA
XXXV.................................................................294
1.
Olilas svetovej vojny v slovenskej politike a v slovenských
mestách.
- 2.
Hlinka zakladá »Leva« a »Duchovného Pastiera«.
-
3.
Návšteva Kolískova a
Stodolová v
Ružomberku.
- 4.
Šrobárovo
vyjednávanie roku
1917. - 5.
Hodža
a Krištóffy.
- 6.
Hlinkov
pomer k ružomberským študentom.
- 7.
Hlinka
24.
mája
1918
v Turčianskom Sv. Martine.
- 8.
Jurigov manifest v sneme.
-
9.
Martinská deklarácia.
- 10.
Zo Slovákov jedine len Hlinka
odmieta vyjednávať s maďarskou vládou.
PO PREVRATE
KAPITOLA
XXXVI...............................................................317
1.
Andrej Hlinka v boji s prímasom Uhorska o dušu slovenského
kňažstva.
-2.
Hlinkové tri obežníky ku kňazom a novinársky prejav.
- 3.
Peštianska tlač poštváva vojsko proti Hlinkoví.
- 4.
Kňazská
porada
28.
novembra
1918
v Ružomberku a jej usnesenia.
-
5.
Hlinka trpko znáša protikatolícky kurz Prahy.
- 6.
Hlinka prvý
pozdravuje ministra Srobára v Žiline.
KAPITOLA
XXXVII
.............................................................329
1.
Obnovenie slovenskej Ľudovej strany
19.
decembra
1918. -
2.
Predseda Hlinka hlási vláde, že bude viesť stranu vprospech ľudu
a republiky.
- 3.
Prvé útoky na Hlinku a jeho stranu.
- 4.
Hlinkové
reči o štáte a Cechoch.
- 5.
Hlinka vysiela študentov do Šariša.
-
6.
Ružomberské udalosti.
- 7.
Prvá
srážka
so Šrobárom.
KAPITOLA
XXXVIII
............................................................339
1.
Návrat dr. Františka
Jehličku
a októbroví Slováci.
- 2.
Hlinka
prekazil rozkol v katolíckom duchovenstve.
- 3.
Šrobár stavia stranu
a ľudí proti Hlinkoví.
- 4.
Vec katolíckeho cirkevného referenta.
KAPITOLA
XXXIX
...............................................................350
1.
Hlinková prvá
srážka v
Prahe.
- 2.
Študujúca mládež slovenská
prihlasuje sa pod slovenský a katolícky prápor.
- 3.
Zakázané
shromaždenia a ničený »Slovák«.
KAPITOLAXL
.....................................................................360
1.
Prvý Hlinkov úspech v Prahe.
- 2.
Tusar
nevyhovel slovenskému
klubu.
- 3.
Hodžova nová
strana bez národného programu.
- 4.
Pittsburghská dohoda v rukách Hlinkových.
-
S. Sjazdy
študujúcej mládeže v auguste roku
1919.
KAPITOLA
XLI....................................................................368
1.
Samuel
Zoch: »Čo sa na Slovensku deje, presahuje všetky
hranice«.
- 2.
Andrej Hlinka verejne ohlasuje svoj odchod do
Paríža.
- 3.
Hlinková cesta cez Varšavu do Paríža a jej výsledok.
- 4.
Hlinka bez súdu vyhlásený za vlastizradcu a pozbavený
mandátu v župe i parlamente.
- 5.
Ľudáci a lidáci stoja ďalej za
Hlinkom.
KAPITOLAXLII
..................................................................380
1.
Hlinka cez Uhorskú Ves vracia sa na Slovensko.
- 2.
Inteligencia
a ľud nepokladá ho za vlastizradcu.
- 3.
Ján
Šrámek
u Hlinku.
-
4.
Hlinka v dramatických chvíľach svojho chytenia.
-SAI.
októbra
1919
nákladným autom do Mirova.
- 6.
Vzbura v Ružomberku
a študentský štrajk so
7
vyhodenými a
19
trestanými žiakmi.
-
7.
Spolu
13
vyhodených študentov.
KAPITOLA
XLIII.................................................................393
1.
Vyjednávanie o kooperáciu medzi ľudovou a národnou stranou
stroskotalo.
- 2.
Národná strana vliala sa do Hodžovej strany.
-
3.
J. VojtaŠšák vyvracia Šrobárovo tvrdenie, že Hlinka chcel
byt
patriarchom
Slovenska.
- 4.
»Slovák« zastavený, útoky českej tlače
na slovenských úradníkov.
- 5.
Pomery v slovenskom klube.
- 6.
Dr.
K. Kmeťko na Mirove u Hlinku.
- 7.
Výkonný výbor slovenskej
ľudovej strany
24.
novembra
1919. - 8.
Starosť o Orla a o okresné
politické organizácie.
KAPITOLA
XLIV..................................................................405
1.
Hlinkové dva mesiace na Mirove.
- 2.
Prvé výsluchy a obžaloba.
- 3.
Z Mirova na
Bródek.
- 4.
Jehlička
a Unger v
službách
Maďarov,
dr.
Rudinský a Kubala v Amerike.
KAPITOLAXLV.
..................................................................413
1.
Dr.
Šrobár ide »celou silou a vehemenciou potierať« slovenskú
ľudovú stranu.
- 2.
SO-členová deputácia v záujme Hlinkovom
u
Tusara.
- 3.
Akademická mládež u Andreja Hlinku na Brodku.
-
4.
Ustavná
listina s výhradou slovenskej ľudovej strany prijatá.
KAPITOLA
XLVI.
1.
Šrobárova predvolebná kampaň.
- 2.
Slovenský minister
v pražskom sneme nazvaný krvavým psom.
- 3.
Hlinka v
Podolí
a
volebná kampaň jeho strany.
- 4.
Atentát na »Leva« a Jehličkov list
v »Slovenskom denníku«.
KAPITOLA
XLVII................................................................429
1.
Nedodržaný pakt so Šrámkom a kandidáti slovenskej ľudovej
strany roku
1920. - 2.
Dvanásť ľudových poslancov a šesť
senátorov.
- 3.
Rudé Slovensko
krvave
inzultovalo domov sa
vrátivšieho Hlinku.
- 4.
Povolebně
pomery v stranách a Hlinková
starosť o tlač.
-5.
Niet vPrahe slovenskej strany.
- 6.
T. G.
Masaryk
prezidentom len pomocou katolíckych hlasov.
KAPITOLA
XLVIII
...............................................................437
1.
Sociálne-demokratické prenikanie do slovenských obcí.
-
2.
Historické vyhlásenie ľudových poslancov v sneme.
- 3
.Těšínsko,
Orava a Spiš.
- 4.
Hlinkové shromaždenia v Pruskom, Saštíne
a Námestove.
- 5.
»Že sa už nenájde niekto, kto by zabil Hlinku!«
- 6.
Mládež proti jednotnej organizácii s Cechmi.
KAPITOLAXLIX
.................................................................446
1.
Úradnícka vláda Jána
Černého a
menovanie troch biskupov
z radov slovenskej ľudovej strany.
- 2.
Politický výbor slovenských
zákonodarcov.
- 3.
Hlinka predsedom Spolku sv. Vojtecha.
-
4.
Vzbura maďarónov v slovenskej ľudovej strane.
- 5.
Oži-
votvorenie slovenskej národnej strany.
KAPITOLA L
........................................................................455
1.
Vstup univ.
prof. dr.
Vojtecha Tuku do slovenskej ľudovej strany.
- 2.
Hlinka
pohaněný
na shromaždeniach v Trnave, v Krupine,
v Trenčianskych Tepliciach a Malackách.
— 3.
Tri návrhy na
autonómiu Slovenska.
- 4.
Hlinková viera v akademickú mládež.
KAPITOLALI
......................................................................465
1.
Prezident
Masaryk
vítaný Hlinkom v Ružomberku.
- 2.
Benešova
poloúradnícka vláda a ľudová strana.
- 3.
Hlinka so
160
Slovákmi
v Ríme.
- 4.
Slováci opúšťajú Srámkov spoločný klub
26.
novembra
1921. - 5.
Hlinka ďakuje Poliakom za porozumenie slovenských snáh.
KAPITOLA
LII
.....................................................................477
1.
Andrej Hlinka ako šéfredaktor »Slováka« v Ružomberku.
-
2.
Návrh na autonómiu Slovenska podaný v sneme
25.
januára
1922. - 3.
»Slovák« z Ružomberka prenesený do Bratislavy a tam
25.
mája
1922
vyrabovaný.
KAPITOLALIII...................................................................489
1. Derer
roku
1922
hovorí o rozpustení ľudovej strany.
-
2.
Nepodarená palácová revolúcia poslanca Jozefa Vrabca.
-
3.
Svehlova prvá parlamentná vláda.
- 4.
Hlinka u prezidenta
republiky vo veci autonómie.
KAPITOLALIV.
...................................................................496
1.
Hlinka pozval
Scota
Viatora
na Slovensko.
- 2.
Hlinkovo
búrlivé shromaždenie v Prešove vyvolalo k životu rodobrancov.
-
3.
Odrazený útok na Ľudovú banku v Ružomberku.
- 4.
Zákon na
ochranu republiky.
- 5.
Dr.
M. Mičura žiada sa do ľudovej strany.
- 6.
Cesta dr. Tuku do Paríža a Ženevy.
- 7.
Biskup Vojtaššák
nedostal pas do Ameriky.
-
Rudinský, Srobár
a Maule
v Amerike.
KAPITOLALV.
.....................................................................505
1.
»Za
25.000
Kčs a štátny úrad zavraždíme Hlinku!«
- 2.
Obecné
volby
roku
1923. — 3.
Hlinka vykázaný z Košíc.
- 4.
Zupné
volby
roku
1923. - 5. 30.
október vyhlásený za národný sviatok.
-
6.
Andrej Hlinka o národe a štáte.
KAPITOLALVI
....................................................................510
1.
Hlinka nedostal pas do Ameriky.
- 2.
»Slovo mladých«.
-
3.
Hlinka v Trnave ukameňovaný.
- 4.
Dimitrijevičova úloha na
Slovensku.
-5.
Oslava Hlinkových
60.
narodenín na kongrese
slovenskej ľudovej strany.
- 6.
Rezolúcia strany o Hlinkoví.
-
7.
Pražský nuncius Hlinkoví blahoželá.
- 8.
Zlatý
pokál
Andreja
Hlinku.
- 9.
Celé Slovensko v znamení osláv.
KAPITOLALVII
...................................................................522
1.
Dr.
Šrobár: »Ľudáctvo po stránke národnej je oživený
nacionalizmus«.
-2.
Hlinka o divadelnej demonštrácii v Bratislave.
- 3.
Јш
Koza-Matejov opúšťa redakciu »Slováka«.
- 4.
Hlinková
interpelácia o Kozovom »Slovenskom národe« v sneme.
-
5.
S Kozom nik nejde.
- 6.
Cirkevno-politické otázky roku
1925.
KAPITOLA ĽVTII
.................................................................531
1.
Šrámek
došiel na Slovensko.
- 2.
List K. A. Medveckého Hlinkoví.
- 3.
Predvolebná kampaň strany roku
1925. - 4. 23
ľudových
poslancov a
12
ľudových senátorov.
- 5.
Poliaci a
Horváti
pozdravujú
víťazného Hlinku.
6.
Hlinka ďakuje národu.
- 7.
Trnavský manifest
strany.
8.
Triumfálny príchod Hlinkovdo Bratislavy.
KAPITOLA
LIX
....................................................................542
I.
Sventava
druhá vláda a stanovisko Hlinkovej strany k nej.
- 2.
Hlinku pozývajú Slováci do Ameriky.
-
Hlinka odsúdený
na
8
dní pre článok o T. G. Masarykovi.
-
Rozlúčka Hlinková
so Slovenskom.
- 5.
Nadšené uvítame Hlinku v Amerike.
-
6.
Prednáškové turné po Amerike.
- 7.
Česká tlač o Hlinkoví.
- 8.
List poslanca dr. J. Tisu Hlinkoví.
- 9.
Hlinka o svojej ceste
po Amerike.
- 10.
Triumfalny
príchod Hlinkov na Slovensko.
-
II.
Záverečné slovo.
Cenzurované texty z I. časti
.........................................555
II.
ČASŤ
Andrej Hlinka
(1926-1938)
KAPITOLA
LX. (1.)...............................................................567
1.
Politická situácia po
volbách v
roku
1925. - 2.
Podmienky
vstupu do vlády.
- 3.
Výsledky Hlinkovej cesty do USA.
- 4.
HSĽS
na polceste medzi opozíciou a koalíciou.
- 5.
Hodžov prísľub
kultúrnej a školskej autonómie.
- 6.
Rokovania v závoze.
-
7.
HSĽS vysvetľuje
voličstvu
svoju podporu vlády.
- 8.
Fatálne
rozhodnutie;
15.
januára
1927
Hlinka oznamuje: Vstúpili sme
do vlády!
- 9.
Pražský parlament po vstupe ľudákov do vlády.
-
10.
Širší výbor HSĽS schvaľuje vstup do vlády.
-11.
Pius
XI.
poctil
Hlinku titulom apoštolského
protonotara.
KAPITOLA
LXI. (2.)..............................................................588
1.
Hlinka odmieta vysokú vládnu funkciu.
-2.
Svehlova občiansko-
pravicová vláda a jej opozícia.
- 3.
Krajinské zriadenie a jeho ohlas
vo verejnosti.
- 4.
Prezidentská
volba
a rozpaky HSĽS.
- 5.
Postoj
HSĽS ku krajinskému zriadeniu.
- 6.
Modus
vivendi
a podiel
HSĽS na jeho podpísaní.
- 7.
Rothermeriáda.
- 8.
Hlinka a jeho
strana proti rothermeriáde.
- 9.
Vládna odpoveď na rothermeriádu.
-10.
Doznievanie a koniec rothermeriády.
KAPITOLA
LXII. (3.).................................................608
1.
Tukov článok o zákonno-prázdnom stave
{vacuum
juru), ktorý
vznikne na Slovensku po
30.
októbri
1928. - 2.
Ohlas Tukovho
článku a postoj HSĽS k nemu.
- 3.
Martinská deklarácia a tajná
klauzula.
- 4.
Tuková úvaha predmetom parlamentnej debaty.
- 5.
Dr.
Milan Ivanka podal žalobu na
Dr. Tuku.
- 6.
Parlament
pozbavuje Tuku poslaneckej imunity.
- 7.
Volby do
krajinského
zastupiteľstva.
- 8.
Krajinské zriadenie v praxi.
- 9.
Nielen
Tuka
ale
aj M.
Hodža v
paľbe útokov.
-10.
Odhalenie Štefánikovej mohyly
na Bradle.
- 11.
Tuková aféra a rozkol v HSĽS; odboj F. Jurigu.
-
12.
Východoslovenskí katolícki kňazi proti Hlinkoví.
KAPITOLA
LXIII. (4.)..........................................................635
1.
Zatknutie Tuku a jeho politický dopad.
- 2.
Juriga
a
Tománek
vylúčení z HSĽS.
- 3.
Andrej Hlinka vo Viedni.
-
4.
Prorevizionostické výroky prezidenta
Masaryka.
- 5.1929:
rok
politických kríz a vnútrostraníckych rozkolov.
- 6.
Príprava
procesu
s Dr.
V. Tukom.
- 7.
Miléniové
svatováclavské
oslavy (júl
-
september
1929). - 8.
Proces, svedkovia a iné čudné súvislosti.
-
9.
Hlinka žiada rozpustenie parlamentu.
- 10.
Hlinka sa obracia
na prezidenta
Masaryka.
-11.
Rozsudok nad
Dr.
Tukom a
spol.
-12.
Ohlasy Tukovho procesu.
KAPITOLA
LXIV. (5.)............................................................664
1.
Všeobecné
volby
27.
októbra
1929
a ich výsledky.
- 2.
Nová
občiansko-socialistická vláda bez ľudákov.
- 3.
Prvé zasadanie
novozvoleného parlamentu a Hlinkovo vyhlásenie lojality.
-
4.
Reorganizačné opatrenia HSĽS po Tukovom odsúdení.
-
5.
Hlinkov neúspešný pokus o vytvorenie katolíckeho bloku.
-
6.
HSĽS predkladá parlamentu nový návrh autonómie Slovenska.
- 7.
Najvyšší súd zamieta odvolanie
Dr. Tuku.
- 8.
HSĽS kritizuje
Masarykove revizionistické výroky.
KAPITOLA
LXV. (6.).............................................................686
1.
Hlinka a
Šrámek.
- 2.
HSĽS a hospodárska kríza.
-
3.
Zahraničný pohľad na slovenskú politickú scénu v roku
1931
a
1932. - 4.
Za tú našu slovenčinu!
- 5.
Návrat Milana
Hodžu do
politiky.
- 6.
Zjazd mladej slovenskej inteligencie v Trenčianskych
Tepliciach.
- 7.
Slovenská národná strana po prevrate.
- 8.
Hlinka
a Rázus v spoločnom úsilí za autonómiu.
- 9.
Zvolen,
16.
októbra
1932:
sviatok národného zjednotenia.
- 10.
Odhalenie pomníka
černovským martýrom.
- 11.
Zjazd
autonomistův v
Trenčíne
(28.
a
29.
decembra
1932).
KAPITOLA
LXVI. (7.)...........................................................720
1.
Revizionizmus dvíha hlavu.
- 2.
Vnútropolitické opatrenia
vlády.
- 3.
Dr.
František
Jehlička
znovu na scéne.
- 4.
Pribinovské
oslavy v Nitre: Predohra.
- 5.
Pribinovské oslavy v Nitre: Dráma.
-
6.
Pribinovské oslavy vNitre: Dozvuky.
- 7.
Aféra Ciriaci.
- 8.
Akcie
maďarských revizionistov vo Veľkej Británii.
- 9.
Prednáškové
turné
Dr.
Edvarda Beneša.
KAPITOLA
LXVII.
(8.)..........................................................751
1.
Polarizácia v HSĽS.
- 2.
Vnútropolitická situácia v roku
1934. - 3.
Ohlasy nemeckého nacionalizmu a postoje k nemu.
- 4.
T. G.
Masaryk
po tretíkrát zvolený za prezidenta Č-SR.
-
5.
Oslava Hlinkovej sedemdesiatky.
- 6.
Hlinka odmieta pridať sa
k českým pravicovým stranám.
- 7.
Hlinka a problém nemecko-
český.
- 8.
Obnovený pokus o vytvorenie katolíckeho bloku.
KAPITOLA
LXVIII.
(9.)........................................................773
1.1935:
rokvarovania a premeškaných príležitostí.
-2.
Sovietsko/
česko-slovenská zmluva.
-3.
KrtkoviavHSĽS;
Ševčík
a Harajevič.
- 4.
Utvorenie autonomistického bloku.
- 5.
Parlamentné
volby
v máji
1935. - 6.
Nová vláda bezľudákov.
- 7.
Svetový Eucharistický
kongres v Prahe.
- 8.
Generačný spor v HSĽS.
- 9.
Obnovenie
priateľstva medzi Hlinkom a Jurigom.
KAPITOLA
LXIX.
(10.).........................................................805
1.
Milan
Hodža
vymenovaný za predsedu č-s. vlády.
- 2.
Podiel
HSĽS na voľbe
Dr.
Beneša za prezidenta C-SR.
- 3.
Rozklad
autonomistického bloku.
- 4.
Rokovania o vstupe do vlády.
-
5.
Republika v ohrození.
- 6.
Neuspokojivé hospodárske a sociálne
pomery na Slovensku.
- 7.
Neoficiálne rokovania v lete
1936. -
8.
Piešťanský zjazd HSĽS.
- 9.
Rezolúcia Piešťanského zjazdu
a jej dozvuky.
-10.
Nové predsedníctvo HSĽS.
KAPITOLA
LXX. (11.)...........................................................840
1.
Prezident
Beneš
na Slovensku a o Slovensku.
- 2.
Akcie za
amnestovanie
Dr.
Vojtecha Tuku.
- 3.
Dr.
Tuka
prepustený na
slobodu.
- 4.
Smrť riedi rady bojovníkov.
- 5.
„Na Slovensku, po
slovensky!
- 6.
Hlinka vyznamenaný radom
Polonia
restituia. -
7.
Robustný optimizmus
Dr.
Beneša a smrť prezidenta
Masaryka.
- 8.
Výročia Cernovej, vzniku Č-SR i Martinskej deklarácie.
-
9.
Ofenzíva proti
Pittsburskej dohode a autonómii.
- 10.
Hlinka
a Spolok
sv.
Vojtecha.
KAPITOLA
LXXI.
(12.)..........................................................869
1.
Zahraničná a domáca situácia na prahu roka
1938. - 2.
V no¬
vom roku do útoku!
- 3.
Spolupráca HSĽS s národnostnými
menšinami.
- 4.
Pripojenie Rakúska k Nemecku (anšlus) a jeho
politické dôsledky.
- 5.
Príchod delegácie amerických Slovákov
s Pittsburskou dohodou do C-SR.
- 6.
Obecné
volby,
máj-jún
1938. - 7.
Manifestácia za Pittsburskú dohodu,
5.
júna
1938. -
8.
Odchod delegácie do USA.
- 9.
HSĽS a Poliaci v
1938.
KAPITOLA
LXXII. (13.)........................................................899
1.
Choroba a testament.
- 2.
Hlinka v Kochovom sanatóriu.
-
3.
Posledné dni života.
—4.
Na smrteľnej posteli.
- 5.
Ohlasy Hlinkovej
smrti.
- 6.
Pohreb Andreja Hlinku.
- 7.
Horúce leto
1938.
Andrej Hlinka
(1864-1938)
-Summary
....................925
Použitá literatúra
.....................................................934
Zoznam mien
..........................................................940
ANDREJ
HLINKA
(1864 -1938) -
SUMMARY
Andrej Hlinka, a
Slovak priest, politician and patriot, was
a key figure of the Slovak history in the early 20th century. This
biography consists of two parts: the first is a reprint
oí Andrej
Hlinka
1864 - 1926
(Bratislava
1934),
which was written by
Hlinka s close collaborator
Karol
Sidor
and covers Hlinka s
Ufe
until
1926;
the second was compiled by
František Vnuk
and deals
with the remaining
12
years of Hlinka s
Ufe.
A summary of the rich
and turbulent life of
Andrej Hlinka
is given below.
From the early 10th century, Slovakia was an integral part
of the multilingual, multinational Kingdom of Hungary. At the
beginning of the 19th century
-
after
800
years of a relatively
peaceful coexistence
-
the Magyars, as the dominant racial group
of the Kingdom, launched an all-out drive for a uniligual Magyar
national state. This could, of course, happen only at the expense
of the remaining national minorities, of which the Slovaks were
affected most severely. In the eventful year of
1848,
in glaring
disregard oftheplainfacts ofpoliticallife, the Magyar revolutionary
leader Louis
Kossuth
wrote in the daily
Pesti Hírlap:
Amen, amen,
I say unto you, there never was and cannot be a Slovak nation
in Hungary. And when, in
1867,
the Magyars and Austrian
Germans of the
Habsburg
Empire reached the so-called
Ausgleich
(Compromise), and the Magyars were given a free hand in the
eastern part of the Empire, the rulers of Hungary did their utmost
to translate those Kossuth s infamous words into reality. From
that time on there was a systematic campaign of Magyarisation
which aimed to deprive the Slovaks, and other ethnic minorities of
Hungary, of their nationality.
Into this oppressive and all-pervading era of Magyarisation
entered, in the last decade of the 19th century,
Andrej
Hlinka
as
a young, newly ordained priest of the
Spiš
diocese in northern
Slovakia. His pastoral duties gave him plenty of opportunities to see
the abysmal injustices wrought by Magyarisation on his own people.
He was shocked and hurt by the ruthless methods of the perpetrators
of this immoral denationalisation policy. To free the villagers from the
925
economie
grip of Jewish innkeepers and shop owners
-
the frontline
soldiers of Magyarisation
-
he founded Christian temperance
societies and cooperative associations. He fought corruption and
exploitation through newspaper articles, pamphlets, and public
speeches. In order to carry this struggle on the floor of the Parliament,
he decided to stand in the
1898
election on the political platform of
the Hungarian People s Party (founded by Count Ferdinand
Zichy
in
1894),
but was defeated by mere
150
votes.
His fearless defence of people s rights and his determined
struggle with the oppressive state authorities soon made
Hlinka
a national hero, and at the same time brought him into sharp
conflict with government circles. When many threats and warning
punishments failed to dampen his fighting zeal, heavier blows
started to fall in
1906.
For his active and vigorous support of the
Slovak candidate,
Vávro Šrobár,
in the
1906
election, he was (in
May
1906)
suspended
ab
ordine
et officio
by his bishop, Alexander
Párvy.
Shortly afterwards he was charged with incitement and
arrested by the state authorities. After five months in prison he
was sentenced at a well-publicised trial on 26th November
1906
to
two years imprisonment and a large fine of
1500
crowns.
It was obvious that this vindictive sentence and the unjust
suspension by his bishop, were aimed not only at breaking Hlinka s
spirit, but also to strike terror among the Slovak leaders and thus to
deprive the whole nation of its ablest spokesmen and fighters. But
it was precisely this cruel treatment that even more elevated
Hlinka
into a heroic figure in the minds of people. Very soon his name
outgrew the local Slovak scene and outside his enslaved country it
became synonymous with the unjust oppression meted out on the
hapless Slovaks by the chauvinist Magyar government. Especially in
Moravia and Bohemia,
Hlinka
found many friends and supporters.
It was largely due to the Moravian Catholic clergy that in the delicate
matter of Hlinka s suspension the Vatican eventually decided in
Hlinka s favour and against his avenging bishop
Párvy.
But in the meantime a bloody incident occurred on 27th
October
1907
at Hlinka s birthplace,
Černová.
Here the villagers
had
buñt
a church with Hlinka s help. Naturally, they wanted
926
Hlinka
at its consecration. But since
Hlinka
was still under
episcopal suspension, the bishop ordered that the church be
consecrated by another priest. This priest came to
Černová
with an
armed escort of gendarmes. When the village crowd blocked their
entry, the gendarmes opened fire without warning, killing nine
people and wounding some
50,
of whom six subsequently died.
This massacre enraged the whole civilized world. Among the
advocates of the Slovak cause were such prominent intellectual
personalities of the time as the Norwegian writer
B. Björnson
and
the Russian thinker Leo Tolstoy. However, the most effective was
Robert W. Seton-Watson, writing under the pen-name of Scotus
Viator. In his book Racial Problems in Hungary (London
1908)
-
in which Hlinka s portrait was the frontispiece
-
Seton-Watson
meticulously and dispassionately exposed the chauvinistic Magyar
denationalising policies and made a powerful plea for better treat¬
ment of the national minorities in Hungary. His admiration for
Hlinka
was sincere and well merited. In his book The New Slovakia
(Prague
1924)
Seton-Watson wrote: I held then, and still hold that
Hlinka
was at that moment in many ways the most characteristic
figure in the struggle of the Slovak nation against Magyarisation.
He stood, among other things, for the devotion to religion as they
conceived it, for that outraged moral sense which characterised the
Slovaks in modern times.
The situation of the Slovaks in Hungary was, indeed,
desperate. Looking for help
Hlinka
cast his eyes first and foremost
at the Moravians and the Czechs, who
-
though under Austrian
rule
-
were enjoying incomparably wider freedom. Union with
the Czechs figured prominently in his thinking in those days. He
defiantly declared before the court of Bratislava (on 4th May
1908):
Whether our Magyar brothers like it ox not, the fact remains
eternally true that we Slovaks form with the Czechs a single race,
a single culture, a single nation. On the other hand, however, it
must be pointed out that
Hlinka
strongly opposed the influence of
the Czech freethinkers, liberals and socialists, and made his stand
very clear in his vehement attacks on the so-called hlasists, Pro¬
fessor Masaryk s followers in Slovakia.
927
Then came the First World War
1914-1918
and the collapse
of the Austro-Hungarian Empire. At its end Slovakia experienced
the most profound change in its history. When it came to the vital
question as to what was going to happen to the Slovaks,
Hlinka
knew
die answer and was most outspoken about it. With his enthusiasm
he converted to the idea of a common Czecho-Slovak state those
Slovak compatriots who were still hesitant or doubting. At the
special meeting of the Slovakleaders on 24th May
1918,
he declared:
This is the time to act... Let us state it plainly that we stand for the
Czecho-Slovak solution. Our one thousand years old marriage with
the Magyars was a failure and our roads must now part... Hlinka s
bold words and the weight of his authority there, and again at the
historic gathering in
Turčiansky Svätý
Martin on 30th October,
swayed public opinion in Slovakia towards the general acceptance of
a political union with the Czechs in one state.
In the collapse of the Magyar domination over Slovakia at
the end of the War,
Hlinka
saw the victory of the long-suffering
Slovak truth. As he repeatedly stated, he saw in the political up¬
heaval of
1918 -1919
the finger of the almighty God , who in his
eternal justice
deýosuit
potentes
de sede et exaltavit humiles
(has put
down the mighty from their seat and exalted the humble).
Yet the dawn of the new era did not fulfil Hlinka s
expectations. After the fall of Magyar power, the rule of Slovakia
passed into the hands of a close circle of men who enjoyed not so
much the confidence of the Slovak people as the confidence of the
authorities in Prague. They were mostly hlasists, liberals and other
opponents of
Hlinka,
mainly of Protestant denomination.
Hlinka
and his circle were largely excluded from any share of power and
responsibility, though he was without question the best known,
most respected and most severely persecuted fighter for the Slovak
cause.
Equally disappointing for Hlinka was the influx of Czech
officials and administrators who poured into Slovakia from
1919
on to take over the positions vacated by the Magyar officialdom. In
their dealings with the Slovaks, the Czech newcomers were often
very tactless, arrogant and offensive. When the British Minister
928
in Prague, Cecil Gosling, visited Slovakia in November
1919,
he
reported to his Government:
The Czech administration of Slovaks has been one of
harsh and, in cases, brutal domination with the results that the
political situation is precarious and there is a considerable party
in favour of complete autonomy and the establishment of a Slovak
Parliament.
The following are the main errors of Czech administration:
1.
Hostility to the Roman Catholic Church evinced by
Czech soldiers and officials and which include the desecration and
mutilation of crucifixes and holy images, interruption of marriages
and similar offences against the principles of culture and decency.
2.
The country has been flooded by Czech officials and Slovaks
dismissed, or, if employed, they receive from one half to two thirds
less pay than the Czechs.
3.
Corruption in the public offices.
4.
Attempts to substitute the Czech for the Slovak language.
Hlinka
recognised these facts months earlier than Gosling
and was genuinely grieved by such an unexpected development of
the situation. He suspected and feared that the Slovaks had been
cheated and had only exchanged Magyar rule for Czech rule.
Then in the summer of
1919
he learned that during the War
Professor
Masaryk-
in December
1918
proclaimed as the President
of Czecho-Slovakia
-
had concluded with the Slovaks living in
America an agreement (the so-called Pittsburgh Agreement) in
which full autonomy for Slovakia was guaranteed. Egged on by
his associates, especially
Dr
František Jehlička, Hlinka
travelled
to Paris (on a Polish passport and under an assumed name) to
address the Peace Conference and to submit zsxAide
Mémoire on
behalf of the Slovak nation. In the submission he protested against
the Czech injustices and sought to secure autonomy for the Slovak
nation, as guaranteed by the Pittsburgh Agreement. But he was not
admitted and, what is more, at the request of the official Czecho¬
slovak delegation (led by
Dr E.
Beneš),
he and his companions
were expelled from Paris.
929
After
this unsuccessful venture
Hlinka
returned to Slovakia
in October
1919,
while his companions, afraid of consequences,
dispersed to Poland and the USA. In Slovakia
Hlinka
was promptly
arrested by the Prague authorities.
His arrest and deportation to Czech prison met with violent
disapproval from the Slovak population. This demonstrated (if
such a demonstration was necessary) how high Hlinka s standing
and popularity were among the Slovaks. The British Minister
reported in his despatch (on 20th October
1919):
Father
Hlinka,
a Slovak priest, whose anti-Czech policy has
been referred to by me in previous despatches was arrested by the
order of the Government of Prague on the 13th instant.
Following this event, rioting occurred in Slovakia, as well as some
hostile demonstrations against the French officers on duty there.
The situation was regarded as serious by the Government
and, at the Cabinet Council it was decided to invoke the assistance
of
Dr
Kordáč,
the Archbishop of Prague, to calm the people
who are incensed by the anti-clerical policy of the Czechs and
unsympathetic rule of their authorities...
The President and the Ministers asked me to proceed to
Slovakia to meet and converse with the leading Slovaks and I am
accordingly proceeding to Bratislava tomorrow accompanied by
Col. Coulson, the Military
Attaché.
Hlinka
was kept in Czech prisons (at
Mirov
and
Bródek)
six months, but never tried. Then in April
1920,
upon his election
to the Parliament as the People s Party candidate, the Prague
Government felt compelled to release him from custody.
The first free election in Slovakia, in April
1920,
brought
sweeping victory to the Social Democratic Party. This was not
only a great disappointment but also a great challenge for
Andrej
Hlinka,
who
-
upon his release from the Czech prison
-
vowed:
IwillnotstopworkinguntilRedSlovakiabecomesWhiteSlovakia
again. Into this fight he threw the whole weight of his magnetic
personality, his unique gift of eloquence and his crusading zeal.
930
The inept rule of the Social Democratic Party and internal
strife within it (leading in
1921
to a split which subsequently gave
birth to the Communist Party of Slovakia) made his task so much
easier.
In the meantime the Slovaks found their coexistence with the
Czechs not much to their liking. They found it humiliating and even
offensive when the Constitution of
1920
did not recognise them
as a separate and sovereign nation. Most of them objected
-
some
silently, others very loudly
-
to this administrative deprivation of
their national identity and individuality and refused to consider
themselves as a part of a artificially invented Czechoslovak
nation .
And there were further sources of Slovak discontent also.
The Prague Government imposed on Slovaks a harsh rule of rigid
centralism. The economic discrimination against the Slovaks
resulted in the ruin of Slovak industry, unemployment, mass
emigration and the relegation of Slovakia to the status of a colony.
These things provoked an upsurge of intense nationalism and
Hlinlca skilfully channelled these feelings into a forceful popular
movement.
In November
1921
Hlinka
severed his links with the Czecho¬
slovak People s Party and under the name of the Hlinlca Slovak
People s Party
(HSĽS)
contested the
1925
election. His party
emerged victorious, capturing
34.4 %
of the total votes cast within
Slovakia, and more than
50 %
of the Slovak votes. By this convinc¬
ing victory
Hlinka
fulfilled his promise to make red Slovakia
white . His party was now the strongest Slovak political party (and
the strongest political party in
Slovakia)
and retained this primacy
tÜl
the demise of the first Czecho-Slovak Republic in
1938 -1939.
Hlinka s personality loomed large over the Slovak political
scene in the interwar period. Most of his many adversaries would
not concede him the status of a great politician or statesman, but
none could deny his indisputable leadership of the Slovak masses
who admired him, venerated him and followed him with confid¬
ence and dedication. He was sensitive to the needs of the people
and they recognised him as a genuine speaker of their grievances
931
and an advocate of their cause. He knew how to appeal to the
elementary instincts of the Slovak peasantry and intelligentsia and
how to frame his political program in such a way that it embodied
their nationalistic feelings and aspirations. His followers came
from all walks of life. It was often said that his organisation was
not a political party but a broad popular movement.
By temperament
Hlinka
was a man of moods and passions,
and his impulsive character was proverbial. His tactics were
often erratic and unpredictable, but in matters of principle he
was uncompromising. He summed up the whole program of his
movement in a simple motto: For God and Nation. He saw himself
as a defender of Slovak Christian traditions against the flood of
modern antireligious currents of agnosticism, materialism and
socialism. Even by his benevolent critics he was viewed first and
foremost as a churchman whose many high qualities were far
better suited to an ecclesiastical than to a political career
-
and
secondly a fighter for Slovak autonomy which was promised in the
Pittsburgh Agreement . In the pursuit of these two cornerstones
of his program,
Hlinka
was most resolute and unyielding.
Though he possessed the rare ability of winning the trust
and support of a large section of the Slovak population, he was
not always successful in the selection of, and in working with,
his closest associates. Individuals of doubtful moral qualities
(Macháček, Jehlička
and others less known) gained his confidence
and rose high in the party ranks. At other times
Hlinka
assertively
parted company with men like Juriga, Koza-Matejov, Kolisek
and others who definitely deserved better treatment and whose
criticism deserved a more sympathetic hearing.
The strength of Hlinka s movement lay in his selfless
dedication with which he pursued the cause of the Slovak common
people. He won the respect and admiration of his nation - as he
used to address the Slovak masses
-
and they in turn were ready
to follow him through thick and thin. No political party could
have possibly survived such political blunders as the fruitless
and frustrating participation in the coalition government in
1927 - 1929,
such blows as the
Tuka
affair in
1928 - 1929,
such
932
defections and expulsions of its leading members, and so many
outside attempts to disrupt and demoralize the ranks of his
followers. Yet
Hlinka
succeeded in holding his party together and
steered it through these crises to emerge unbroken, though not
unshaken.
By the early
1930s
Hlinka
had become a father figure of the
Slovak people. His popularity was there for the whole world to
see. When in August
1933
the Prague government tried to bypass
Hlinka
during a national celebration at
Nitra,
a sixty-thousand-
-strong crowd on the verge of revolt successfully demanded to
be addressed by
Hlinka.
When he spoke, he reminded the Prime
Minister and other state dignitaries present, that the demands for
autonomy were alive, pressing and non-negotiable. At this time
the autonomist idea was not only growing stronger but was being
reinforced by the infusion of new blood from the ranks of the
young Slovak intelligentsia.
In the summer of
1938
the Slovak followers of
Hlinka
in a spectacular manifestation in Bratislava demanded the
realisation of the promised autonomy. The greatest gathering of
people in Slovak history enthusiastically greeted
Hlinka
as its
leader in grateful recognition of his undaunted and selfless fight
for autonomy. Moved to tears, the sick and weak
Hlinka
answered
in a short speech which was to be his farewell address. He died
two months later, on 16th August
1938.
His death was mourned
by many and his funeral was a solemn demonstration of love and
esteem he enjoyed in the hearts of those whom he used to call my
dear nation .
Fifty days after his death, on 6th October
1938,
Slovak
autonomy was declared at
Žilina
and on 14th March
1939
an
independent Slovak state, the fruit of Hlinka s lifelong struggle,
was proclaimed by the Slovak Parliament.
František Vnuk
933
|
| adam_txt |
OBSAH
Úvod
.7
Úvod
к
druhému
rozšírenému vydaniu.
9
I.
ČASŤ
Andrej Hlinka
(1864-1926)
KAPITOLA 1
.11
1.
Rodičia Andreja Hlinku.
- 2.
Na štúdiách v Ružomberku.
-
3.
V Levoči av spišskom seminári.
- 4.
»Má náklonnosť k slavizmu.
«
- 5.
Na prázdninách v Černovej.
- 6.
Hlinkové
seminarske
zápisky.
- 7.
Smrť Hlinkových rodičov a vysviacka.
KAPITOLA
II
.24
1.
Na
kaplankách
v Zakamenom Kline, S v. Alžbete aTvrdošíne.
-
2.
28-ročný stáva sa farárom v Troch Sliačoch pri Ružomberku.
KAPITOLAIII
.27
1.
Tri slovenské ohniská.
- 2.
Moravskí misionári u Hlinku.
—
3.
Založenie Gazdovsko-potravného spolku v Troch Sliačoch,
-
4.
Hlinková brošúrka o gazdovsko-potravných spolkoch
(1895).
KAPITOLAIV.
.37
1.
Andrej Hlinka pri zakladaní katolíckych kruhov.
- 2.
LevXIII.
a katolícka politika v Uhorsku.
- 3.
Spolupráca so Zichym, prvé
ľudové shromaždenie.
- 4.
Slovenské víťazstvo na západnom
Slovensku.
- 5.
Hlinka v boji za slovenský katolícky ľud.
KAPITOLA V.
.44
1.
Ostrý protest Slovákov, Rumunov a Srbov proti maďarským
milleniumovým slávnostiam.
- 2.
Bánfiyho
volby roku
1896
a
ich
agitačný materiál.
- 3.
Slováci
idú
so
Zichyho
ľudovou
stranou,
ktorá
kandiduje slovenských
evanjelikov.
- 4.
Sedemnásť
zichyovcov dostalo
sa do snemu.
KAPITOLA
VI
.50
1.
Slovenská
bilancia volieb
z roku
1896. - 2.
Vystúpenie
Zichyho
strany
požehnaním pre slovenskú
politiku.
- 3.
Slovenskí evanjelici
proti Zichyho strane z náboženských príčin.
- 4.
Andrej Hlinka po
volbách
ďalej zakladá spolky po Liptove.
KAPITOLA
VII
.57
1.
Hlinka redaktorom »Ľudových novín.«
- 2.
Bieda slovenskej
dediny načítaná Hlinkovým perom, a kto má pomôcť.
-
3.
Hlinka navštevuje potravné spolky a uvažuje o svojom živote.
- 4.
Jeho
kandidácia
za poslanca roku
1898. - 5.
Predvolebná
agitácia a výsledok
volby v
Ružomberku.
- 6.
Hlinková mienka
o prehraných
volbách.
KAPITOLA
VIII.68
1.
Andrej Hlinka pri zakladaní »Hlasu«.
- 2.
Politicky »Hlas«
neznamenal nič.—S.Hlasistickákritikastarýchkňazov-národovcov
a jej ozvena.
- 4.
Práca Hlinková v stoličných shromaždeniach za
drobný slovenský ľud.
- 5.
Sila slovenskej myšlienky v liptovskej
stolici prejavená Hlinkom.
KAPITOLA
IX
.77
1.
Hlinkové články o hroznom utrpení slovenského ľudu.
-
2.
»Veľkomožní páni« a právo slovenskej haleny.
- 3.
Hlinka
o kancelparagrafe a o slobode kňazov.
- 4.
Za organizácie
robotníkov a roľníkov.
-
S. K ľudu aj v zábavách.
KAPITOLA X
.82
1.
Mladý Milan
Hodža v
ružomberskej škole Andreja Hlinku.
- 2.
Hlinkov opis prvej svojej cesty medzi Čechov a na posvätný
Velehrad.
- 3.
Stanovisko Hlinkovo k Poliakom.
KAPITOLA
XI
.88
1.
Slovenská situácia roku
1900. - 2.
Jedna z príčin slovenského
vysťahovalectva.
- 3.
Hlinkov boj proti favorizovaniu maďarčiny.
-
4.
Spolupráca katolíkov a evanjelikov.
- 5.
Hlinková reč na námestí
v Ružomberku
1900. - 6.
Slovenská nespokojnosť so Zichyho
ľudovou stranou.
KAPITOLA
XII.94
1.
Massové žalárovanie Slovákov.
— 2.
Vajanský o politických
procesoch.
- 3.
Hlinka jediným redaktorom »Ľudových novín«.
-
4.
Hlinka o umeleckej maľbe katolíckych kostolov.
KAPITOLAXIII
.99
1.
Volebné programy politických strán roku
1901. - 2.
Jeden
slovenský mandát stál okolo
10.000
zlatých.
- 3.
Zichyho
strana proti Hlinkoví.
- 4.
Ani Martin
Kollár
nenašiel milosti
u zichyovcov, ale ľud si ho zvolil za poslanca.
- 5.
V Ružomberku
národná strana podporuje ľudového kandidáta Palugyaya.
-
6.
Hlinka v letáku oznamuje, že opúšťa Zichyho ľudovú stranu.
- 7.
Slovenské víťazstvo v Liptovskom Sv.
Mikuláši.
- 8.
Štyria
slovenskí poslanci.
- 9.
Hlinka vstupuje do politickej pasivity.
KAPITOLA
XIV.108
1.
Útoky na slovenčinu s maďarskej i českej strany.
- 2.
Boj okolo
Gzambelovej brošúry.
- 3.
Financie od Čechov a od Rusov a ich
následky.
- 4.
Hlinka znovu v
politickej aktivite.
- 5.
Účtovanie
so
zichyovci a obnovené
»Katolícke noviny«.
KAPITOLAXV.
.115
1.
Ružomberské pomery v roku
1905. - 2.
Boj o ružomberskú faru.
- 3.
Andrej Hlinka zvolený za farára v Ružomberku.
- 4.
Nový
farár zaujíma svoje miesto,
mađaroni
demonštrujú.
KAPITOLA
XVI.122
1.
Spojená maďarská opozícia
povalila
Tisovú vládu.
- 2.
Volby
roku
1905
a pomery v slovenskom tábore.
- 3.
Slovenský zápas
o mandát v Orave a Liptove.
— 4.
Ferko Skyčák a Milan
Hodža
poslancami.
- 5.
Tisza
prehral
volby, ale
panovník nepodľahol
víťaznej opozícii.
- 6.
Národný odpor proti Viedni.
- 7.
Postup
našich poslancov.
KAPITOLAXVII
.130
1.
Hlinková starosť o kostol a školu.
- 2.
Hlinka,
Hodža
a Juriga
v Ružomberku.
- 3.
Proklamovanie slovenskej ľudovej strany
5.
decembra
1905. - 4.
Hlinka o význame novej strany.
KAPITOLA
XVIII.137
1.
Hlinka a Katolícky kruh v Ružomberku.
- 2.
Víťazné obecné
volby.
- 3.
Maďarská spoločnosť organizuje sa proti Hlinkoví.
-
4.
Opozičná koalícia pri vláde.
- 5.
Slovenské prípravy na
volby
1906. - 6.
Spolupráca s evanjelikmi, program slovenskej ľudovej
strany a jej kandidáti.
- 7.
Ako sa agitovalo.
- 8.
Sedem slovenských
poslancov.
- 9.
Po
volbách
boj proti čvachom.
- 10.
Spoločný
národnostný klub na sneme.
KAPITOLA
XIX.146
1.
Hlinka v ružomberskom okrese agituje za dr. Šrobára.
-
2.
Dr.
Vavro Srobár pri
volbách
prepadol.
- 3.
Svetská cirkevná
vrchnosť kladie ruku na Hlinku.
- 4.
List Hlinkov Párvymu
a vzbura ružomberských veriacich.
- 5.
Za Hlinku štrajkuje
247žiakovľudovej
školy.
-б.
Cirkevné vyšetrovanievRužomberku.
- 7.
Suspenzia
ab officio et ordine.
- 8.
Maďarskí žandári vo dne
chytili a uväznili Andreja Hlinku.
KAPITOLA
XX
.155
1.
Z »Katolíckych novín« stávajú sa »Ľudové noviny«.
-
2.
Jehlička
sa vzdal mandátu.
-
Juriga odsúdený na dva roky.
-
3.
Pred pojednávaním ružomberského procesu.
- 4.
Novinári
v Ružomberku a prísne poriadky v meste.
- 5.
Andrej Hlinka
vypovedá pred súdom.
- 6.
Dr.
Srobár pred súdom vyznáva, že
»jestvuje slovenský národ, netreba ho tvoriť«.
- 7.
Výpoveď Andreja
Јапсека.-б.
Vajanskýo obrannej reči Hlinkovej.
-9.
Ružomberský
rozsudok
5
rokov a
6
mesiacov.
-10.
Hlinka: Sme hrdí, že môžeme
trpieť.
KAPITOLA
XXI.170
1.
Habkavý program slovenských poslancov.
- 2.
Proklamovanie
slovenskej
soc.
-dem.
strany.
- 3.
Význam hesla a náboženského
presvedčenia v politike.
- 4.
Oduševňujúci príklad z Poľska.
KAPITOLA
XXII.176
1.
Vládny komisár v Ružomberku.
- 2.
Založenie Ľudovej banky
a jej prví účastinári.
-3.
Hlinková cesta do Ríma a jej ozvena v tlači.
- 4.
V Ríme bola ľudová strana obžalovaná a v Uhorsku slovenský
kňaz bol zichyovcami prenasledovaný.
-5.
Zichyho strana zpomsty
voči Slovákom hlasuje za Apponyiho školské zákony.
KAPITOLA
XXIII
.184
1.
Hlinka v
Hodoníne
a na augustových slávnostiach v
Ture.
Sv.
Martine.
- 2.
Na naliehanie
dr.
Kolíska ide prednášať na
Moravu.
- 3.
Zvesť o krvipreliatí v Černovej.
- 4.
Priebeh krvavej
posviacky kostola v Černovej
27.
októbra
1907. - 5.
Za
24
hodín
zomrelo
13
Černovcoy.ichmená.-ó.Hlinkové prednáškyvBrneav
Prahe.
- 7.
Návšteva rakúskeho parlamentu a prednáška vo Viedni.
- 8.
Hlinkov článok o Černovej.
- 9.
Černová v uhorskom sneme
aúsudokvlády.
-10.
Hlinka zMoravy ide do väzenia v Segedíne; lúči
sa s Čechmi i Slovákmi.
-11.
Boj Viedne proti
Pešti
pre Cernovú.
KAPITOLA
XXIV.200
1.
Bilancia tlačových a politických pravôt.
- 2.
Ružomberok
v utrpení vedie.
— 3.
Následky politických procesov.
— 4.
»Ľudové
noviny« na cirkevnom indexi, Hlinka a českí kňazi ich bránia.
-
5.
Hlinka a Černová prekazili česko-maďarské bratríčkovanie
a
sblížili
Čechov so Slovákmi.
- 6.
Poľský hlas o budúcnosti
Slovákov.
- 7.
Utrpenie Hlinkovo a Černovcov získalo
Scota
Viatora
pre slovenskú vec.
- 8.
František Ferdinand zaujíma sa
o Černovú a pozval k sebe Milana
Hodžu.
KAPITOLA
XXV.212
1.
Hlinka v osvetlení maďarónskej tlače.
- 2.
Hrozná žaloba,
vznesená biskupom Párvym na Hlinku v Ríme.
- 3. 30.000
Slovákov prosí pápeža o
spravedlivost'
pre Hlinku.
- 4.
Rím
oslobodzuje Andreja Hlinku.
- 5.
Párvy doznáva, že bol proti
Hlinkovi z rozkazu dvoch ministrov maďarských.
- 6.
Suspenzia
zrušená a jej likvidovanie.
- 7.
Biskup dr. Černoch sprostredkuje
medzi Párvym a Hlinkom.
KAPITOLAXXVI
.220
1.
Hlinka o svojom pobyte v segedínskom väzení.
- 2.
Jeden
obrázok zo »segedínskej posádky«.
- 3.
Béla Kún
vynáša Hlinkové
listy z
väzenia.
- 4.
Maďarský novinár o väzňovi Hlinkoví.
-
5.
Hlinka pred porotou v Bratislave
4.
mája
1908. - 6.
Obranná reč
Hlinková.
- 7.
Odsúdený na poldruha roka väzenia.
- 8.
Vysvetlenie
reči Hlinkovej.
- 9.
Nová, ale neskončená
pravota.
- 10.
Dva roky
a
9
mesiacov.
-11.
Hlinka vo väzení prekladá Sv. písmo.
KAPITOLA
XXVII.233
1.
Pod vplyvom Hlinkovho utrpenia sjednocujú sa Slováci
v Amerike.
- 2.
Hlinka a Cernová zneužití v prospech šírenia
čsl. národnej jednoty na Slovensku roku
1908. - 3
Poľský
pokus o jednotu so Slovákmi.
- 4.
Drevený kôň v Tróji
-
čeština
v slovenských časopisoch.
KAPITOLA
XXVIII
.238
1.
Ružomberok sa stáva mestom so sriadeným magistrátom.
- 2.
Biskup Párvy nejde
biřmovat'
do Ružomberka.
- 3.
Ohlas
Hlinkovho oslobodenia Rímom v Ružomberku.
- 4.
Žiadosť
2300
Ružomberčanov za Hlinku.
- 5.
Hlinka opúšťa segedínske
väzenie.
KAPITOLAXXIX
.243
1.
Koalícia sa rozpadáva.
- 2.
Éra Khuena-Hederváryho.
-
3.
Volby
roku
1910
bez nálady a chuti.
- 4.
Výsledok volieb:
traja slovenskí poslanci.
- 5.
Hodža
bez boja opúšťa voľbište.
-
6.
Hlinka stavia »Ľudové noviny« na nohy.
- 7.
Dr.
August Ráth
o vnútorných veciach »Slov. ľudových novín«.
- 8.
Nový duch
Spolku sv. Vojtecha.
KAPITOLA
XXX.252
1.
Hlinka v mestskom zastupiteľstve
povalil
mešťanostu
dr. Székelya pre otázku cirkevných škôl.
- 2.
Katolícky ráz škôl
Hlinka
obránil.
- 3.
Dr.
Šrobár je v mestskom zastupiteľstve proti
Hlinkoví.
- 4.
Hlinka
predsedom Ľudovej
banky.
- 5.
Posviaca
pamätný kostol v Černovej
. - 6.
Dar národa Hlinkoví.
KAPITOLAXXXI
.261
l.HnilobavslovenskejρolitikeρovolЪáchrokul910.-2.Hlinkova
účast' na
českom katolíckom
sjazde v Olomouci.
- 3.
Prvé české
útoky na Hlinku.
- 4.
Slovenskí
pokrokári
pokračujú v
českých
útokoch.
- 5.
Birmovka v Ružomberku a Hlinkovo vystúpenie
proti husitom a masarykovcom.
- 6.
Dr.
Srobár proti Hlinkoví.
-
7.
Angličan
Scotus Viator
a Poliak
Felix Koneczny
stoja na strane
Hlinkovej.
— 8.
Krutý boj katolíkov a evanjelikov.
- 9.
Dušan
Fajnor a »Národnie noviny« s Hlinkom.
- 10.
Charakteristika
Hlinku a Šrobára roku
1911.
KAPITOLA
XXXII.273
1.
Slovenské »Ľudové noviny« a otázka vládnych
2500
korún.
- 2.
Osobné boje skončené národným súdom
15.
júla
1912. -
3.
Pokrokári porušili smier a vymohli položiť slovenské »Ľudové
noviny« na národný index.
- 4.
Pohyb za odpútanie sa slovenských
katolíkov od martinského vedenia slovenskej politiky.
KAPITOLA
XXXIII
.282
1.
Gróf Štefan
Tisza
na politickej
arene.-2.Boj
dr. Šrobára a Hlinku
v maďarských časopisoch.
- 3.
Hlinka predsedom slovenskej
Ľudovej strany.
- 4.
Srobár preplával do tábora ružomberských židov
a maďarónov, s ktorými bojuje proti Hlinkovej slovenskej strane.
KAPITOLA
XXXIV. .288
1.
Slovenská politika pred vypuknutím svetovej vojny roku
1914.
- 2.
A opäť Csl. národná jednota s prejavmi proti nej a za ňu.
-
3.
Aféra dr. Švihu.
- 4.
Slovenské ľudové stanovisko k Čechom
a Poliakom roku
1914.
KAPITOLA
XXXV.294
1.
Olilas svetovej vojny v slovenskej politike a v slovenských
mestách.
- 2.
Hlinka zakladá »Leva« a »Duchovného Pastiera«.
-
3.
Návšteva Kolískova a
Stodolová v
Ružomberku.
- 4.
Šrobárovo
vyjednávanie roku
1917. - 5.
Hodža
a Krištóffy.
- 6.
Hlinkov
pomer k ružomberským študentom.
- 7.
Hlinka
24.
mája
1918
v Turčianskom Sv. Martine.
- 8.
Jurigov manifest v sneme.
-
9.
Martinská deklarácia.
- 10.
Zo Slovákov jedine len Hlinka
odmieta vyjednávať s maďarskou vládou.
PO PREVRATE
KAPITOLA
XXXVI.317
1.
Andrej Hlinka v boji s prímasom Uhorska o dušu slovenského
kňažstva.
-2.
Hlinkové tri obežníky ku kňazom a novinársky prejav.
- 3.
Peštianska tlač poštváva vojsko proti Hlinkoví.
- 4.
Kňazská
porada
28.
novembra
1918
v Ružomberku a jej usnesenia.
-
5.
Hlinka trpko znáša protikatolícky kurz Prahy.
- 6.
Hlinka prvý
pozdravuje ministra Srobára v Žiline.
KAPITOLA
XXXVII
.329
1.
Obnovenie slovenskej Ľudovej strany
19.
decembra
1918. -
2.
Predseda Hlinka hlási vláde, že bude viesť stranu vprospech ľudu
a republiky.
- 3.
Prvé útoky na Hlinku a jeho stranu.
- 4.
Hlinkové
reči o štáte a Cechoch.
- 5.
Hlinka vysiela študentov do Šariša.
-
6.
Ružomberské udalosti.
- 7.
Prvá
srážka
so Šrobárom.
KAPITOLA
XXXVIII
.339
1.
Návrat dr. Františka
Jehličku
a októbroví Slováci.
- 2.
Hlinka
prekazil rozkol v katolíckom duchovenstve.
- 3.
Šrobár stavia stranu
a ľudí proti Hlinkoví.
- 4.
Vec katolíckeho cirkevného referenta.
KAPITOLA
XXXIX
.350
1.
Hlinková prvá
srážka v
Prahe.
- 2.
Študujúca mládež slovenská
prihlasuje sa pod slovenský a katolícky prápor.
- 3.
Zakázané
shromaždenia a ničený »Slovák«.
KAPITOLAXL
.360
1.
Prvý Hlinkov úspech v Prahe.
- 2.
Tusar
nevyhovel slovenskému
klubu.
- 3.
Hodžova nová
strana bez národného programu.
- 4.
Pittsburghská dohoda v rukách Hlinkových.
-
S. Sjazdy
študujúcej mládeže v auguste roku
1919.
KAPITOLA
XLI.368
1.
Samuel
Zoch: »Čo sa na Slovensku deje, presahuje všetky
hranice«.
- 2.
Andrej Hlinka verejne ohlasuje svoj odchod do
Paríža.
- 3.
Hlinková cesta cez Varšavu do Paríža a jej výsledok.
- 4.
Hlinka bez súdu vyhlásený za vlastizradcu a pozbavený
mandátu v župe i parlamente.
- 5.
Ľudáci a lidáci stoja ďalej za
Hlinkom.
KAPITOLAXLII
.380
1.
Hlinka cez Uhorskú Ves vracia sa na Slovensko.
- 2.
Inteligencia
a ľud nepokladá ho za vlastizradcu.
- 3.
Ján
Šrámek
u Hlinku.
-
4.
Hlinka v dramatických chvíľach svojho chytenia.
-SAI.
októbra
1919
nákladným autom do Mirova.
- 6.
Vzbura v Ružomberku
a študentský štrajk so
7
vyhodenými a
19
trestanými žiakmi.
-
7.
Spolu
13
vyhodených študentov.
KAPITOLA
XLIII.393
1.
Vyjednávanie o kooperáciu medzi ľudovou a národnou stranou
stroskotalo.
- 2.
Národná strana vliala sa do Hodžovej strany.
-
3.
J. VojtaŠšák vyvracia Šrobárovo tvrdenie, že Hlinka chcel
byt'
patriarchom
Slovenska.
- 4.
»Slovák« zastavený, útoky českej tlače
na slovenských úradníkov.
- 5.
Pomery v slovenskom klube.
- 6.
Dr.
K. Kmeťko na Mirove u Hlinku.
- 7.
Výkonný výbor slovenskej
ľudovej strany
24.
novembra
1919. - 8.
Starosť o Orla a o okresné
politické organizácie.
KAPITOLA
XLIV.405
1.
Hlinkové dva mesiace na Mirove.
- 2.
Prvé výsluchy a obžaloba.
- 3.
Z Mirova na
Bródek.
- 4.
Jehlička
a Unger v
službách
Maďarov,
dr.
Rudinský a Kubala v Amerike.
KAPITOLAXLV.
.413
1.
Dr.
Šrobár ide »celou silou a vehemenciou potierať« slovenskú
ľudovú stranu.
- 2.
SO-členová deputácia v záujme Hlinkovom
u
Tusara.
- 3.
Akademická mládež u Andreja Hlinku na Brodku.
-
4.
Ustavná
listina s výhradou slovenskej ľudovej strany prijatá.
KAPITOLA
XLVI.
1.
Šrobárova predvolebná kampaň.
- 2.
Slovenský minister
v pražskom sneme nazvaný krvavým psom.
- 3.
Hlinka v
Podolí
a
volebná kampaň jeho strany.
- 4.
Atentát na »Leva« a Jehličkov list
v »Slovenskom denníku«.
KAPITOLA
XLVII.429
1.
Nedodržaný pakt so Šrámkom a kandidáti slovenskej ľudovej
strany roku
1920. - 2.
Dvanásť ľudových poslancov a šesť
senátorov.
- 3.
Rudé Slovensko
krvave
inzultovalo domov sa
vrátivšieho Hlinku.
- 4.
Povolebně
pomery v stranách a Hlinková
starosť o tlač.
-5.
Niet vPrahe slovenskej strany.
- 6.
T. G.
Masaryk
prezidentom len pomocou katolíckych hlasov.
KAPITOLA
XLVIII
.437
1.
Sociálne-demokratické prenikanie do slovenských obcí.
-
2.
Historické vyhlásenie ľudových poslancov v sneme.
- 3
.Těšínsko,
Orava a Spiš.
- 4.
Hlinkové shromaždenia v Pruskom, Saštíne
a Námestove.
- 5.
»Že sa už nenájde niekto, kto by zabil Hlinku!«
- 6.
Mládež proti jednotnej organizácii s Cechmi.
KAPITOLAXLIX
.446
1.
Úradnícka vláda Jána
Černého a
menovanie troch biskupov
z radov slovenskej ľudovej strany.
- 2.
Politický výbor slovenských
zákonodarcov.
- 3.
Hlinka predsedom Spolku sv. Vojtecha.
-
4.
Vzbura maďarónov v slovenskej ľudovej strane.
- 5.
Oži-
votvorenie slovenskej národnej strany.
KAPITOLA L
.455
1.
Vstup univ.
prof. dr.
Vojtecha Tuku do slovenskej ľudovej strany.
- 2.
Hlinka
pohaněný
na shromaždeniach v Trnave, v Krupine,
v Trenčianskych Tepliciach a Malackách.
— 3.
Tri návrhy na
autonómiu Slovenska.
- 4.
Hlinková viera v akademickú mládež.
KAPITOLALI
.465
1.
Prezident
Masaryk
vítaný Hlinkom v Ružomberku.
- 2.
Benešova
poloúradnícka vláda a ľudová strana.
- 3.
Hlinka so
160
Slovákmi
v Ríme.
- 4.
Slováci opúšťajú Srámkov spoločný klub
26.
novembra
1921. - 5.
Hlinka ďakuje Poliakom za porozumenie slovenských snáh.
KAPITOLA
LII
.477
1.
Andrej Hlinka ako šéfredaktor »Slováka« v Ružomberku.
-
2.
Návrh na autonómiu Slovenska podaný v sneme
25.
januára
1922. - 3.
»Slovák« z Ružomberka prenesený do Bratislavy a tam
25.
mája
1922
vyrabovaný.
KAPITOLALIII.489
1. Derer
roku
1922
hovorí o rozpustení ľudovej strany.
-
2.
Nepodarená palácová revolúcia poslanca Jozefa Vrabca.
-
3.
Svehlova prvá parlamentná vláda.
- 4.
Hlinka u prezidenta
republiky vo veci autonómie.
KAPITOLALIV.
.496
1.
Hlinka pozval
Scota
Viatora
na Slovensko.
- 2.
Hlinkovo
búrlivé shromaždenie v Prešove vyvolalo k životu rodobrancov.
-
3.
Odrazený útok na Ľudovú banku v Ružomberku.
- 4.
Zákon na
ochranu republiky.
- 5.
Dr.
M. Mičura žiada sa do ľudovej strany.
- 6.
Cesta dr. Tuku do Paríža a Ženevy.
- 7.
Biskup Vojtaššák
nedostal pas do Ameriky.
-
Rudinský, Srobár
a Maule
v Amerike.
KAPITOLALV.
.505
1.
»Za
25.000
Kčs a štátny úrad zavraždíme Hlinku!«
- 2.
Obecné
volby
roku
1923. — 3.
Hlinka vykázaný z Košíc.
- 4.
Zupné
volby
roku
1923. - 5. 30.
október vyhlásený za národný sviatok.
-
6.
Andrej Hlinka o národe a štáte.
KAPITOLALVI
.510
1.
Hlinka nedostal pas do Ameriky.
- 2.
»Slovo mladých«.
-
3.
Hlinka v Trnave ukameňovaný.
- 4.
Dimitrijevičova úloha na
Slovensku.
-5.
Oslava Hlinkových
60.
narodenín na kongrese
slovenskej ľudovej strany.
- 6.
Rezolúcia strany o Hlinkoví.
-
7.
Pražský nuncius Hlinkoví blahoželá.
- 8.
Zlatý
pokál
Andreja
Hlinku.
- 9.
Celé Slovensko v znamení osláv.
KAPITOLALVII
.522
1.
Dr.
Šrobár: »Ľudáctvo po stránke národnej je oživený
nacionalizmus«.
-2.
Hlinka o divadelnej demonštrácii v Bratislave.
- 3.
Јш
Koza-Matejov opúšťa redakciu »Slováka«.
- 4.
Hlinková
interpelácia o Kozovom »Slovenskom národe« v sneme.
-
5.
S Kozom nik nejde.
- 6.
Cirkevno-politické otázky roku
1925.
KAPITOLA ĽVTII
.531
1.
Šrámek
došiel na Slovensko.
- 2.
List K. A. Medveckého Hlinkoví.
- 3.
Predvolebná kampaň strany roku
1925. - 4. 23
ľudových
poslancov a
12
ľudových senátorov.
- 5.
Poliaci a
Horváti
pozdravujú
víťazného Hlinku.
6.
Hlinka ďakuje národu.
- 7.
Trnavský manifest
strany.
8.
Triumfálny príchod Hlinkovdo Bratislavy.
KAPITOLA
LIX
.542
I.
Sventava
druhá vláda a stanovisko Hlinkovej strany k nej.
- 2.
Hlinku pozývajú Slováci do Ameriky.
-
Hlinka odsúdený
na
8
dní pre článok o T. G. Masarykovi.
-
Rozlúčka Hlinková
so Slovenskom.
- 5.
Nadšené uvítame Hlinku v Amerike.
-
6.
Prednáškové turné po Amerike.
- 7.
Česká tlač o Hlinkoví.
- 8.
List poslanca dr. J. Tisu Hlinkoví.
- 9.
Hlinka o svojej ceste
po Amerike.
- 10.
Triumfalny
príchod Hlinkov na Slovensko.
-
II.
Záverečné slovo.
Cenzurované texty z I. časti
.555
II.
ČASŤ
Andrej Hlinka
(1926-1938)
KAPITOLA
LX. (1.).567
1.
Politická situácia po
volbách v
roku
1925. - 2.
Podmienky
vstupu do vlády.
- 3.
Výsledky Hlinkovej cesty do USA.
- 4.
HSĽS
na polceste medzi opozíciou a koalíciou.
- 5.
Hodžov prísľub
kultúrnej a školskej autonómie.
- 6.
Rokovania v závoze.
-
7.
HSĽS vysvetľuje
voličstvu
svoju podporu vlády.
- 8.
Fatálne
rozhodnutie;
15.
januára
1927
Hlinka oznamuje: Vstúpili sme
do vlády!
- 9.
Pražský parlament po vstupe ľudákov do vlády.
-
10.
Širší výbor HSĽS schvaľuje vstup do vlády.
-11.
Pius
XI.
poctil
Hlinku titulom apoštolského
protonotara.
KAPITOLA
LXI. (2.).588
1.
Hlinka odmieta vysokú vládnu funkciu.
-2.
Svehlova občiansko-
pravicová vláda a jej opozícia.
- 3.
Krajinské zriadenie a jeho ohlas
vo verejnosti.
- 4.
Prezidentská
volba
a rozpaky HSĽS.
- 5.
Postoj
HSĽS ku krajinskému zriadeniu.
- 6.
Modus
vivendi
a podiel
HSĽS na jeho podpísaní.
- 7.
Rothermeriáda.
- 8.
Hlinka a jeho
strana proti rothermeriáde.
- 9.
Vládna odpoveď na rothermeriádu.
-10.
Doznievanie a koniec rothermeriády.
KAPITOLA
LXII. (3.).608
1.
Tukov článok o zákonno-prázdnom stave
{vacuum
juru), ktorý
vznikne na Slovensku po
30.
októbri
1928. - 2.
Ohlas Tukovho
článku a postoj HSĽS k nemu.
- 3.
Martinská deklarácia a tajná
klauzula.
- 4.
Tuková úvaha predmetom parlamentnej debaty.
- 5.
Dr.
Milan Ivanka podal žalobu na
Dr. Tuku.
- 6.
Parlament
pozbavuje Tuku poslaneckej imunity.
- 7.
Volby do
krajinského
zastupiteľstva.
- 8.
Krajinské zriadenie v praxi.
- 9.
Nielen
Tuka
ale
aj M.
Hodža v
paľbe útokov.
-10.
Odhalenie Štefánikovej mohyly
na Bradle.
- 11.
Tuková aféra a rozkol v HSĽS; odboj F. Jurigu.
-
12.
Východoslovenskí katolícki kňazi proti Hlinkoví.
KAPITOLA
LXIII. (4.).635
1.
Zatknutie Tuku a jeho politický dopad.
- 2.
Juriga
a
Tománek
vylúčení z HSĽS.
- 3.
Andrej Hlinka vo Viedni.
-
4.
Prorevizionostické výroky prezidenta
Masaryka.
- 5.1929:
rok
politických kríz a vnútrostraníckych rozkolov.
- 6.
Príprava
procesu
s Dr.
V. Tukom.
- 7.
Miléniové
svatováclavské
oslavy (júl
-
september
1929). - 8.
Proces, svedkovia a iné čudné súvislosti.
-
9.
Hlinka žiada rozpustenie parlamentu.
- 10.
Hlinka sa obracia
na prezidenta
Masaryka.
-11.
Rozsudok nad
Dr.
Tukom a
spol.
-12.
Ohlasy Tukovho procesu.
KAPITOLA
LXIV. (5.).664
1.
Všeobecné
volby
27.
októbra
1929
a ich výsledky.
- 2.
Nová
občiansko-socialistická vláda bez' ľudákov.
- 3.
Prvé zasadanie
novozvoleného parlamentu a Hlinkovo vyhlásenie lojality.
-
4.
Reorganizačné opatrenia HSĽS po Tukovom odsúdení.
-
5.
Hlinkov neúspešný pokus o vytvorenie katolíckeho bloku.
-
6.
HSĽS predkladá parlamentu nový návrh autonómie Slovenska.
- 7.
Najvyšší súd zamieta odvolanie
Dr. Tuku.
- 8.
HSĽS kritizuje
Masarykove revizionistické výroky.
KAPITOLA
LXV. (6.).686
1.
Hlinka a
Šrámek.
- 2.
HSĽS a hospodárska kríza.
-
3.
Zahraničný pohľad na slovenskú politickú scénu v roku
1931
a
1932. - 4.
Za tú našu slovenčinu!
- 5.
Návrat Milana
Hodžu do
politiky.
- 6.
Zjazd mladej slovenskej inteligencie v Trenčianskych
Tepliciach.
- 7.
Slovenská národná strana po prevrate.
- 8.
Hlinka
a Rázus v spoločnom úsilí za autonómiu.
- 9.
Zvolen,
16.
októbra
1932:
sviatok národného zjednotenia.
- 10.
Odhalenie pomníka
černovským martýrom.
- 11.
Zjazd
autonomistův v
Trenčíne
(28.
a
29.
decembra
1932).
KAPITOLA
LXVI. (7.).720
1.
Revizionizmus dvíha hlavu.
- 2.
Vnútropolitické opatrenia
vlády.
- 3.
Dr.
František
Jehlička
znovu na scéne.
- 4.
Pribinovské
oslavy v Nitre: Predohra.
- 5.
Pribinovské oslavy v Nitre: Dráma.
-
6.
Pribinovské oslavy vNitre: Dozvuky.
- 7.
Aféra Ciriaci.
- 8.
Akcie
maďarských revizionistov vo Veľkej Británii.
- 9.
Prednáškové
turné
Dr.
Edvarda Beneša.
KAPITOLA
LXVII.
(8.).751
1.
Polarizácia v HSĽS.
- 2.
Vnútropolitická situácia v roku
1934. - 3.
Ohlasy nemeckého nacionalizmu a postoje k nemu.
- 4.
T. G.
Masaryk
po tretíkrát zvolený za prezidenta Č-SR.
-
5.
Oslava Hlinkovej sedemdesiatky.
- 6.
Hlinka odmieta pridať sa
k českým pravicovým stranám.
- 7.
Hlinka a problém nemecko-
český.
- 8.
Obnovený pokus o vytvorenie katolíckeho bloku.
KAPITOLA
LXVIII.
(9.).773
1.1935:
rokvarovania a premeškaných príležitostí.
-2.
Sovietsko/
česko-slovenská zmluva.
-3.
KrtkoviavHSĽS;
Ševčík
a Harajevič.
- 4.
Utvorenie autonomistického bloku.
- 5.
Parlamentné
volby
v máji
1935. - 6.
Nová vláda bezľudákov.
- 7.
Svetový Eucharistický
kongres v Prahe.
- 8.
Generačný spor v HSĽS.
- 9.
Obnovenie
priateľstva medzi Hlinkom a Jurigom.
KAPITOLA
LXIX.
(10.).805
1.
Milan
Hodža
vymenovaný za predsedu č-s. vlády.
- 2.
Podiel
HSĽS na voľbe
Dr.
Beneša za prezidenta C-SR.
- 3.
Rozklad
autonomistického bloku.
- 4.
Rokovania o vstupe do vlády.
-
5.
Republika v ohrození.
- 6.
Neuspokojivé hospodárske a sociálne
pomery na Slovensku.
- 7.
Neoficiálne rokovania v lete
1936. -
8.
Piešťanský zjazd HSĽS.
- 9.
Rezolúcia Piešťanského zjazdu
a jej dozvuky.
-10.
Nové predsedníctvo HSĽS.
KAPITOLA
LXX. (11.).840
1.
Prezident
Beneš
na Slovensku a o Slovensku.
- 2.
Akcie za
amnestovanie
Dr.
Vojtecha Tuku.
- 3.
Dr.
Tuka
prepustený na
slobodu.
- 4.
Smrť riedi rady bojovníkov.
- 5.
„Na Slovensku, po
slovensky!"
- 6.
Hlinka vyznamenaný radom
Polonia
restituia. -
7.
Robustný optimizmus
Dr.
Beneša a smrť prezidenta
Masaryka.
- 8.
Výročia Cernovej, vzniku Č-SR i Martinskej deklarácie.
-
9.
Ofenzíva proti
Pittsburskej dohode a autonómii.
- 10.
Hlinka
a Spolok
sv.
Vojtecha.
KAPITOLA
LXXI.
(12.).869
1.
Zahraničná a domáca situácia na prahu roka
1938. - 2.
V no¬
vom roku do útoku!
- 3.
Spolupráca HSĽS s národnostnými
menšinami.
- 4.
Pripojenie Rakúska k Nemecku (anšlus) a jeho
politické dôsledky.
- 5.
Príchod delegácie amerických Slovákov
s Pittsburskou dohodou do C-SR.
- 6.
Obecné
volby,
máj-jún
1938. - 7.
Manifestácia za Pittsburskú dohodu,
5.
júna
1938. -
8.
Odchod delegácie do USA.
- 9.
HSĽS a Poliaci v
1938.
KAPITOLA
LXXII. (13.).899
1.
Choroba a testament.
- 2.
Hlinka v Kochovom sanatóriu.
-
3.
Posledné dni života.
—4.
Na smrteľnej posteli.
- 5.
Ohlasy Hlinkovej
smrti.
- 6.
Pohreb Andreja Hlinku.
- 7.
Horúce leto
1938.
Andrej Hlinka
(1864-1938)
-Summary
.925
Použitá literatúra
.934
Zoznam mien
.940
ANDREJ
HLINKA
(1864 -1938) -
SUMMARY
Andrej Hlinka, a
Slovak priest, politician and patriot, was
a key figure of the Slovak history in the early 20th century. This
biography consists of two parts: the first is a reprint
oí Andrej
Hlinka
1864 - 1926
(Bratislava
1934),
which was written by
Hlinka's close collaborator
Karol
Sidor
and covers Hlinka's
Ufe
until
1926;
the second was compiled by
František Vnuk
and deals
with the remaining
12
years of Hlinka's
Ufe.
A summary of the rich
and turbulent life of
Andrej Hlinka
is given below.
From the early 10th century, Slovakia was an integral part
of the multilingual, multinational Kingdom of Hungary. At the
beginning of the 19th century
-
after
800
years of a relatively
peaceful coexistence
-
the Magyars, as the dominant racial group
of the Kingdom, launched an all-out drive for a uniligual Magyar
national state. This could, of course, happen only at the expense
of the remaining national minorities, of which the Slovaks were
affected most severely. In the eventful year of
1848,
in glaring
disregard oftheplainfacts ofpoliticallife, the Magyar revolutionary
leader Louis
Kossuth
wrote in the daily
Pesti Hírlap:
"Amen, amen,
I say unto you, there never was and cannot be a Slovak nation
in Hungary." And when, in
1867,
the Magyars and Austrian
Germans of the
Habsburg
Empire reached the so-called
Ausgleich
(Compromise), and the Magyars were given a free hand in the
eastern part of the Empire, the rulers of Hungary did their utmost
to translate those Kossuth's infamous words into reality. From
that time on there was a systematic campaign of Magyarisation
which aimed to deprive the Slovaks, and other ethnic minorities of
Hungary, of their nationality.
Into this oppressive and all-pervading era of Magyarisation
entered, in the last decade of the 19th century,
Andrej
Hlinka
as
a young, newly ordained priest of the
Spiš
diocese in northern
Slovakia. His pastoral duties gave him plenty of opportunities to see
the abysmal injustices wrought by Magyarisation on his own people.
He was shocked and hurt by the ruthless methods of the perpetrators
of this immoral denationalisation policy. To free the villagers from the
925
economie
grip of Jewish innkeepers and shop owners
-
the frontline
soldiers of Magyarisation
-
he founded Christian temperance
societies and cooperative associations. He fought corruption and
exploitation through newspaper articles, pamphlets, and public
speeches. In order to carry this struggle on the floor of the Parliament,
he decided to stand in the
1898
election on the political platform of
the Hungarian People's Party (founded by Count Ferdinand
Zichy
in
1894),
but was defeated by mere
150
votes.
His fearless defence of people's rights and his determined
struggle with the oppressive state authorities soon made
Hlinka
a national hero, and at the same time brought him into sharp
conflict with government circles. When many threats and warning
punishments failed to dampen his fighting zeal, heavier blows
started to fall in
1906.
For his active and vigorous support of the
Slovak candidate,
Vávro Šrobár,
in the
1906
election, he was (in
May
1906)
suspended
ab
ordine
et officio
by his bishop, Alexander
Párvy.
Shortly afterwards he was charged with "incitement" and
arrested by the state authorities. After five months in prison he
was sentenced at a well-publicised trial on 26th November
1906
to
two years' imprisonment and a large fine of
1500
crowns.
It was obvious that this vindictive sentence and the unjust
suspension by his bishop, were aimed not only at breaking Hlinka's
spirit, but also to strike terror among the Slovak leaders and thus to
deprive the whole nation of its ablest spokesmen and fighters. But
it was precisely this cruel treatment that even more elevated
Hlinka
into a heroic figure in the minds of people. Very soon his name
outgrew the local Slovak scene and outside his enslaved country it
became synonymous with the unjust oppression meted out on the
hapless Slovaks by the chauvinist Magyar government. Especially in
Moravia and Bohemia,
Hlinka
found many friends and supporters.
It was largely due to the Moravian Catholic clergy that in the delicate
matter of Hlinka's suspension the Vatican eventually decided in
Hlinka's favour and against his avenging bishop
Párvy.
But in the meantime a bloody incident occurred on 27th
October
1907
at Hlinka's birthplace,
Černová.
Here the villagers
had
buñt
a church with Hlinka's help. Naturally, they wanted
926
Hlinka
at its consecration. But since
Hlinka
was still under
episcopal suspension, the bishop ordered that the church be
consecrated by another priest. This priest came to
Černová
with an
armed escort of gendarmes. When the village crowd blocked their
entry, the gendarmes opened fire without warning, killing nine
people and wounding some
50,
of whom six subsequently died.
This massacre enraged the whole civilized world. Among the
advocates of the Slovak cause were such prominent intellectual
personalities of the time as the Norwegian writer
B. Björnson
and
the Russian thinker Leo Tolstoy. However, the most effective was
Robert W. Seton-Watson, writing under the pen-name of Scotus
Viator. In his book Racial Problems in Hungary (London
1908)
-
in which Hlinka's portrait was the frontispiece
-
Seton-Watson
meticulously and dispassionately exposed the chauvinistic Magyar
denationalising policies and made a powerful plea for better treat¬
ment of the national minorities in Hungary. His admiration for
Hlinka
was sincere and well merited. In his book The New Slovakia
(Prague
1924)
Seton-Watson wrote: "I held then, and still hold that
Hlinka
was at that moment in many ways the most characteristic
figure in the struggle of the Slovak nation against Magyarisation.
He stood, among other things, for the devotion to religion as they
conceived it, for that outraged moral sense which characterised the
Slovaks in modern times."
The situation of the Slovaks in Hungary was, indeed,
desperate. Looking for help
Hlinka
cast his eyes first and foremost
at the Moravians and the Czechs, who
-
though under Austrian
rule
-
were enjoying incomparably wider freedom. Union with
the Czechs figured prominently in his thinking in those days. He
defiantly declared before the court of Bratislava (on 4th May
1908):
"Whether our Magyar brothers like it ox not, the fact remains
eternally true that we Slovaks form with the Czechs a single race,
a single culture, a single nation." On the other hand, however, it
must be pointed out that
Hlinka
strongly opposed the influence of
the Czech freethinkers, liberals and socialists, and made his stand
very clear in his vehement attacks on the so-called hlasists, Pro¬
fessor Masaryk's followers in Slovakia.
927
Then came the First World War
1914-1918
and the collapse
of the Austro-Hungarian Empire. At its end Slovakia experienced
the most profound change in its history. When it came to the vital
question as to what was going to happen to the Slovaks,
Hlinka
knew
die answer and was most outspoken about it. With his enthusiasm
he converted to the idea of a common Czecho-Slovak state those
Slovak compatriots who were still hesitant or doubting. At the
special meeting of the Slovakleaders on 24th May
1918,
he declared:
"This is the time to act. Let us state it plainly that we stand for the
Czecho-Slovak solution. Our one thousand years old marriage with
the Magyars was a failure and our roads must now part." Hlinka's
bold words and the weight of his authority there, and again at the
historic gathering in
Turčiansky Svätý
Martin on 30th October,
swayed public opinion in Slovakia towards the general acceptance of
a political union with the Czechs in one state.
In the collapse of the Magyar domination over Slovakia at
the end of the War,
Hlinka
saw the victory of the long-suffering
Slovak truth. As he repeatedly stated, he saw in the political up¬
heaval of
1918 -1919
"the finger of the almighty God", who in his
eternal justice
"deýosuit
potentes
de sede et exaltavit humiles"
(has put
down the mighty from their seat and exalted the humble).
Yet the dawn of the new era did not fulfil Hlinka's
expectations. After the fall of Magyar power, the rule of Slovakia
passed into the hands of a close circle of men who enjoyed not so
much the confidence of the Slovak people as the confidence of the
authorities in Prague. They were mostly hlasists, liberals and other
opponents of
Hlinka,
mainly of Protestant denomination.
Hlinka
and his circle were largely excluded from any share of power and
responsibility, though he was without question the best known,
most respected and most severely persecuted fighter for the Slovak
cause.
Equally disappointing for Hlinka was the influx of Czech
officials and administrators who poured into Slovakia from
1919
on to take over the positions vacated by the Magyar officialdom. In
their dealings with the Slovaks, the Czech newcomers were often
very tactless, arrogant and offensive. When the British Minister
928
in Prague, Cecil Gosling, visited Slovakia in November
1919,
he
reported to his Government:
The Czech administration of Slovaks has been one of
harsh and, in cases, brutal domination with the results that the
political situation is precarious and there is a considerable party
in favour of complete autonomy and the establishment of a Slovak
Parliament.
The following are the main errors of Czech administration:
1.
Hostility to the Roman Catholic Church evinced by
Czech soldiers and officials and which include the desecration and
mutilation of crucifixes and holy images, interruption of marriages
and similar offences against the principles of culture and decency.
2.
The country has been flooded by Czech officials and Slovaks
dismissed, or, if employed, they receive from one half to two thirds
less pay than the Czechs.
3.
Corruption in the public offices.
4.
Attempts to substitute the Czech for the Slovak language.
Hlinka
recognised these facts months earlier than Gosling
and was genuinely grieved by such an unexpected development of
the situation. He suspected and feared that the Slovaks had been
cheated and had only exchanged Magyar rule for Czech rule.
Then in the summer of
1919
he learned that during the War
Professor
Masaryk-
in December
1918
proclaimed as the President
of Czecho-Slovakia
-
had concluded with the Slovaks living in
America an agreement (the so-called Pittsburgh Agreement) in
which full autonomy for Slovakia was guaranteed. Egged on by
his associates, especially
Dr
František Jehlička, Hlinka
travelled
to Paris (on a Polish passport and under an assumed name) to
address the Peace Conference and to submit zsxAide
Mémoire on
behalf of the Slovak nation. In the submission he protested against
the Czech injustices and sought to secure autonomy for the Slovak
nation, as guaranteed by the Pittsburgh Agreement. But he was not
admitted and, what is more, at the request of the official Czecho¬
slovak delegation (led by
Dr E.
Beneš),
he and his companions
were expelled from Paris.
929
After
this unsuccessful venture
Hlinka
returned to Slovakia
in October
1919,
while his companions, afraid of consequences,
dispersed to Poland and the USA. In Slovakia
Hlinka
was promptly
arrested by the Prague authorities.
His arrest and deportation to Czech prison met with violent
disapproval from the Slovak population. This demonstrated (if
such a demonstration was necessary) how high Hlinka's standing
and popularity were among the Slovaks. The British Minister
reported in his despatch (on 20th October
1919):
Father
Hlinka,
a Slovak priest, whose anti-Czech policy has
been referred to by me in previous despatches was arrested by the
order of the Government of Prague on the 13th instant.
Following this event, rioting occurred in Slovakia, as well as some
hostile demonstrations against the French officers on duty there.
The situation was regarded as serious by the Government
and, at the Cabinet Council it was decided to invoke the assistance
of
Dr
Kordáč,
the Archbishop of Prague, to calm the people
who are incensed by the anti-clerical policy of the Czechs and
unsympathetic rule of their authorities.
The President and the Ministers asked me to proceed to
Slovakia to meet and converse with the leading Slovaks and I am
accordingly proceeding to Bratislava tomorrow accompanied by
Col. Coulson, the Military
Attaché.
Hlinka
was kept in Czech prisons (at
Mirov
and
Bródek)
six months, but never tried. Then in April
1920,
upon his election
to the Parliament as the People's Party candidate, the Prague
Government felt compelled to release him from custody.
The first free election in Slovakia, in April
1920,
brought
sweeping victory to the Social Democratic Party. This was not
only a great disappointment but also a great challenge for
Andrej
Hlinka,
who
-
upon his release from the Czech prison
-
vowed:
"IwillnotstopworkinguntilRedSlovakiabecomesWhiteSlovakia
again." Into this fight he threw the whole weight of his magnetic
personality, his unique gift of eloquence and his crusading zeal.
930
The inept rule of the Social Democratic Party and internal
strife within it (leading in
1921
to a split which subsequently gave
birth to the Communist Party of Slovakia) made his task so much
easier.
In the meantime the Slovaks found their coexistence with the
Czechs not much to their liking. They found it humiliating and even
offensive when the Constitution of
1920
did not recognise them
as a separate and sovereign nation. Most of them objected
-
some
silently, others very loudly
-
to this administrative deprivation of
their national identity and individuality and refused to consider
themselves as a part of a "artificially invented Czechoslovak
nation".
And there were further sources of Slovak discontent also.
The Prague Government imposed on Slovaks a harsh rule of rigid
centralism. The economic discrimination against the Slovaks
resulted in the ruin of Slovak industry, unemployment, mass
emigration and the relegation of Slovakia to the status of a colony.
These things provoked an upsurge of intense nationalism and
Hlinlca skilfully channelled these feelings into a forceful popular
movement.
In November
1921
Hlinka
severed his links with the Czecho¬
slovak People's Party and under the name of the Hlinlca Slovak
People's Party
(HSĽS)
contested the
1925
election. His party
emerged victorious, capturing
34.4 %
of the total votes cast within
Slovakia, and more than
50 %
of the Slovak votes. By this convinc¬
ing victory
Hlinka
fulfilled his promise "to make red Slovakia
white". His party was now the strongest Slovak political party (and
the strongest political party in
Slovakia)
and retained this primacy
tÜl
the demise of the first Czecho-Slovak Republic in
1938 -1939.
Hlinka's personality loomed large over the Slovak political
scene in the interwar period. Most of his many adversaries would
not concede him the status of a great politician or statesman, but
none could deny his indisputable leadership of the Slovak masses
who admired him, venerated him and followed him with confid¬
ence and dedication. He was sensitive to the needs of the people
and they recognised him as a genuine speaker of their grievances
931
and an advocate of their cause. He knew how to appeal to the
elementary instincts of the Slovak peasantry and intelligentsia and
how to frame his political program in such a way that it embodied
their nationalistic feelings and aspirations. His followers came
from all walks of life. It was often said that his organisation was
not a political party but a broad popular movement.
By temperament
Hlinka
was a man of moods and passions,
and his impulsive character was proverbial. His tactics were
often erratic and unpredictable, but in matters of principle he
was uncompromising. He summed up the whole program of his
movement in a simple motto: For God and Nation. He saw himself
as a defender of Slovak Christian traditions against the flood of
modern antireligious currents of agnosticism, materialism and
socialism. Even by his benevolent critics he was viewed "first and
foremost as a churchman whose many high qualities were far
better suited to an ecclesiastical than to a political career
-
and
secondly a fighter for Slovak autonomy which was promised in the
Pittsburgh Agreement". In the pursuit of these two cornerstones
of his program,
Hlinka
was most resolute and unyielding.
Though he possessed the rare ability of winning the trust
and support of a large section of the Slovak population, he was
not always successful in the selection of, and in working with,
his closest associates. Individuals of doubtful moral qualities
(Macháček, Jehlička
and others less known) gained his confidence
and rose high in the party ranks. At other times
Hlinka
assertively
parted company with men like Juriga, Koza-Matejov, Kolisek
and others who definitely deserved better treatment and whose
criticism deserved a more sympathetic hearing.
The strength of Hlinka's movement lay in his selfless
dedication with which he pursued the cause of the Slovak common
people. He won the respect and admiration of "his nation"- as he
used to address the Slovak masses
-
and they in turn were ready
to follow him through thick and thin. No political party could
have possibly survived such political blunders as the fruitless
and frustrating participation in the coalition government in
1927 - 1929,
such blows as the
Tuka
affair in
1928 - 1929,
such
932
defections and expulsions of its leading members, and so many
outside attempts to disrupt and demoralize the ranks of his
followers. Yet
Hlinka
succeeded in holding his party together and
steered it through these crises to emerge unbroken, though not
unshaken.
By the early
1930s
Hlinka
had become a father figure of the
Slovak people. His popularity was there for the whole world to
see. When in August
1933
the Prague government tried to bypass
Hlinka
during a national celebration at
Nitra,
a sixty-thousand-
-strong crowd on the verge of revolt successfully demanded to
be addressed by
Hlinka.
When he spoke, he reminded the Prime
Minister and other state dignitaries present, that the demands for
autonomy were alive, pressing and non-negotiable. At this time
the autonomist idea was not only growing stronger but was being
reinforced by the infusion of new blood from the ranks of the
young Slovak intelligentsia.
In the summer of
1938
the Slovak followers of
Hlinka
in a spectacular manifestation in Bratislava demanded the
realisation of the promised autonomy. The greatest gathering of
people in Slovak history enthusiastically greeted
Hlinka
as its
leader in grateful recognition of his undaunted and selfless fight
for autonomy. Moved to tears, the sick and weak
Hlinka
answered
in a short speech which was to be his farewell address. He died
two months later, on 16th August
1938.
His death was mourned
by many and his funeral was a solemn demonstration of love and
esteem he enjoyed in the hearts of those whom he used to call "my
dear nation".
Fifty days after his death, on 6th October
1938,
Slovak
autonomy was declared at
Žilina
and on 14th March
1939
an
independent Slovak state, the fruit of Hlinka's lifelong struggle,
was proclaimed by the Slovak Parliament.
František Vnuk
933 |
| any_adam_object | 1 |
| any_adam_object_boolean | 1 |
| author | Sidor, Karol 1901-1953 Vnuk, František 1926- |
| author_GND | (DE-588)123028043 (DE-588)139183442 |
| author_facet | Sidor, Karol 1901-1953 Vnuk, František 1926- |
| author_role | aut aut |
| author_sort | Sidor, Karol 1901-1953 |
| author_variant | k s ks f v fv |
| building | Verbundindex |
| bvnumber | BV035159769 |
| ctrlnum | (OCoLC)320232396 (DE-599)BVBBV035159769 |
| edition | 1. vyd., [teilw. Reprint d. Ausg. Bratislava 1934] |
| era | 1864-1938 Geschichte 1918-1938 gnd Geschichte 1895-1938 gnd |
| era_facet | 1864-1938 Geschichte 1918-1938 Geschichte 1895-1938 |
| format | Book |
| fullrecord | <?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><collection xmlns="http://www.loc.gov/MARC21/slim"><record><leader>02743nam a2200709 c 4500</leader><controlfield tag="001">BV035159769</controlfield><controlfield tag="003">DE-604</controlfield><controlfield tag="005">20090209 </controlfield><controlfield tag="007">t</controlfield><controlfield tag="008">081113s2008 a||| |||| 00||| slo d</controlfield><datafield tag="020" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">9788071146827</subfield><subfield code="9">978-80-7114-682-7</subfield></datafield><datafield tag="035" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">(OCoLC)320232396</subfield></datafield><datafield tag="035" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">(DE-599)BVBBV035159769</subfield></datafield><datafield tag="040" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">DE-604</subfield><subfield code="b">ger</subfield><subfield code="e">rakwb</subfield></datafield><datafield tag="041" ind1="0" ind2=" "><subfield code="a">slo</subfield></datafield><datafield tag="045" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">w6x3</subfield></datafield><datafield tag="049" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">DE-12</subfield></datafield><datafield tag="080" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">(048.8)</subfield></datafield><datafield tag="080" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">(092)</subfield></datafield><datafield tag="080" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">(437.6)</subfield></datafield><datafield tag="080" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">272-726.3</subfield></datafield><datafield tag="080" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">32-051</subfield></datafield><datafield tag="080" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">929</subfield></datafield><datafield tag="084" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">7,41</subfield><subfield code="2">ssgn</subfield></datafield><datafield tag="100" ind1="1" ind2=" "><subfield code="a">Sidor, Karol</subfield><subfield code="d">1901-1953</subfield><subfield code="e">Verfasser</subfield><subfield code="0">(DE-588)123028043</subfield><subfield code="4">aut</subfield></datafield><datafield tag="245" ind1="1" ind2="0"><subfield code="a">Andrej Hlinka</subfield><subfield code="b">1864 - 1938</subfield><subfield code="c">Karol Sidor a František Vnuk</subfield></datafield><datafield tag="250" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">1. vyd., [teilw. Reprint d. Ausg. Bratislava 1934]</subfield></datafield><datafield tag="264" ind1=" " ind2="1"><subfield code="a">Bratislava</subfield><subfield code="b">Lúč</subfield><subfield code="c">2008</subfield></datafield><datafield tag="300" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">964 S.</subfield><subfield code="b">Ill.</subfield></datafield><datafield tag="336" ind1=" " ind2=" "><subfield code="b">txt</subfield><subfield code="2">rdacontent</subfield></datafield><datafield tag="337" ind1=" " ind2=" "><subfield code="b">n</subfield><subfield code="2">rdamedia</subfield></datafield><datafield tag="338" ind1=" " ind2=" "><subfield code="b">nc</subfield><subfield code="2">rdacarrier</subfield></datafield><datafield tag="500" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">Zsfassung in engl. Sprache</subfield></datafield><datafield tag="600" ind1="1" ind2="7"><subfield code="a">Hlinka, Andrej <1864-1938></subfield><subfield code="2">czenas</subfield></datafield><datafield tag="600" ind1="1" ind2="7"><subfield code="a">Hlinka, Andrej</subfield><subfield code="d">1864-1938</subfield><subfield code="0">(DE-588)118774573</subfield><subfield code="2">gnd</subfield><subfield code="9">rswk-swf</subfield></datafield><datafield tag="648" ind1=" " ind2="4"><subfield code="a">1864-1938</subfield></datafield><datafield tag="648" ind1=" " ind2="7"><subfield code="a">Geschichte 1918-1938</subfield><subfield code="2">gnd</subfield><subfield code="9">rswk-swf</subfield></datafield><datafield tag="648" ind1=" " ind2="7"><subfield code="a">Geschichte 1895-1938</subfield><subfield code="2">gnd</subfield><subfield code="9">rswk-swf</subfield></datafield><datafield tag="650" ind1=" " ind2="7"><subfield code="a">Katoličtí kněží - Slovensko - 19.-20. stol</subfield><subfield code="2">czenas</subfield></datafield><datafield tag="650" ind1=" " ind2="7"><subfield code="a">Politici - Slovensko - 19.-20. stol</subfield><subfield code="2">czenas</subfield></datafield><datafield tag="650" ind1="0" ind2="7"><subfield code="a">Politik</subfield><subfield code="0">(DE-588)4046514-7</subfield><subfield code="2">gnd</subfield><subfield code="9">rswk-swf</subfield></datafield><datafield tag="651" ind1=" " ind2="7"><subfield code="a">Slowakei</subfield><subfield code="0">(DE-588)4055297-4</subfield><subfield code="2">gnd</subfield><subfield code="9">rswk-swf</subfield></datafield><datafield tag="651" ind1=" " ind2="7"><subfield code="a">Tschechoslowakei</subfield><subfield code="0">(DE-588)4078435-6</subfield><subfield code="2">gnd</subfield><subfield code="9">rswk-swf</subfield></datafield><datafield tag="655" ind1=" " ind2="7"><subfield code="a">Biografie</subfield><subfield code="2">czenas</subfield></datafield><datafield tag="655" ind1=" " ind2="7"><subfield code="a">Monografie</subfield><subfield code="2">czenas</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="0" ind2="0"><subfield code="a">Hlinka, Andrej</subfield><subfield code="d">1864-1938</subfield><subfield code="0">(DE-588)118774573</subfield><subfield code="D">p</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="0" ind2=" "><subfield code="5">DE-604</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="1" ind2="0"><subfield code="a">Slowakei</subfield><subfield code="0">(DE-588)4055297-4</subfield><subfield code="D">g</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="1" ind2="1"><subfield code="a">Politik</subfield><subfield code="0">(DE-588)4046514-7</subfield><subfield code="D">s</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="1" ind2="2"><subfield code="a">Geschichte 1895-1938</subfield><subfield code="A">z</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="1" ind2=" "><subfield code="5">DE-604</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="2" ind2="0"><subfield code="a">Tschechoslowakei</subfield><subfield code="0">(DE-588)4078435-6</subfield><subfield code="D">g</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="2" ind2="1"><subfield code="a">Politik</subfield><subfield code="0">(DE-588)4046514-7</subfield><subfield code="D">s</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="2" ind2="2"><subfield code="a">Geschichte 1918-1938</subfield><subfield code="A">z</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="2" ind2=" "><subfield code="5">DE-604</subfield></datafield><datafield tag="700" ind1="1" ind2=" "><subfield code="a">Vnuk, František</subfield><subfield code="d">1926-</subfield><subfield code="e">Verfasser</subfield><subfield code="0">(DE-588)139183442</subfield><subfield code="4">aut</subfield></datafield><datafield tag="856" ind1="4" ind2="2"><subfield code="m">Digitalisierung BSB Muenchen</subfield><subfield code="q">application/pdf</subfield><subfield code="u">http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016966900&sequence=000003&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA</subfield><subfield code="3">Abstract</subfield></datafield><datafield tag="856" ind1="4" ind2="2"><subfield code="m">Digitalisierung BSBMuenchen</subfield><subfield code="q">application/pdf</subfield><subfield code="u">http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016966900&sequence=000004&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA</subfield><subfield code="3">Inhaltsverzeichnis</subfield></datafield><datafield tag="940" ind1="1" ind2=" "><subfield code="n">oe</subfield></datafield><datafield tag="999" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">oai:aleph.bib-bvb.de:BVB01-016966900</subfield></datafield><datafield tag="942" ind1="1" ind2="1"><subfield code="c">909</subfield><subfield code="e">22/bsb</subfield><subfield code="f">0904</subfield><subfield code="g">437</subfield></datafield><datafield tag="942" ind1="1" ind2="1"><subfield code="c">909</subfield><subfield code="e">22/bsb</subfield><subfield code="f">09034</subfield><subfield code="g">437</subfield></datafield></record></collection> |
| genre | Biografie czenas Monografie czenas |
| genre_facet | Biografie Monografie |
| geographic | Slowakei (DE-588)4055297-4 gnd Tschechoslowakei (DE-588)4078435-6 gnd |
| geographic_facet | Slowakei Tschechoslowakei |
| id | DE-604.BV035159769 |
| illustrated | Illustrated |
| index_date | 2024-07-02T22:50:15Z |
| indexdate | 2024-07-09T21:26:21Z |
| institution | BVB |
| isbn | 9788071146827 |
| language | Slovak |
| oai_aleph_id | oai:aleph.bib-bvb.de:BVB01-016966900 |
| oclc_num | 320232396 |
| open_access_boolean | |
| owner | DE-12 |
| owner_facet | DE-12 |
| physical | 964 S. Ill. |
| publishDate | 2008 |
| publishDateSearch | 2008 |
| publishDateSort | 2008 |
| publisher | Lúč |
| record_format | marc |
| spelling | Sidor, Karol 1901-1953 Verfasser (DE-588)123028043 aut Andrej Hlinka 1864 - 1938 Karol Sidor a František Vnuk 1. vyd., [teilw. Reprint d. Ausg. Bratislava 1934] Bratislava Lúč 2008 964 S. Ill. txt rdacontent n rdamedia nc rdacarrier Zsfassung in engl. Sprache Hlinka, Andrej <1864-1938> czenas Hlinka, Andrej 1864-1938 (DE-588)118774573 gnd rswk-swf 1864-1938 Geschichte 1918-1938 gnd rswk-swf Geschichte 1895-1938 gnd rswk-swf Katoličtí kněží - Slovensko - 19.-20. stol czenas Politici - Slovensko - 19.-20. stol czenas Politik (DE-588)4046514-7 gnd rswk-swf Slowakei (DE-588)4055297-4 gnd rswk-swf Tschechoslowakei (DE-588)4078435-6 gnd rswk-swf Biografie czenas Monografie czenas Hlinka, Andrej 1864-1938 (DE-588)118774573 p DE-604 Slowakei (DE-588)4055297-4 g Politik (DE-588)4046514-7 s Geschichte 1895-1938 z Tschechoslowakei (DE-588)4078435-6 g Geschichte 1918-1938 z Vnuk, František 1926- Verfasser (DE-588)139183442 aut Digitalisierung BSB Muenchen application/pdf http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016966900&sequence=000003&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA Abstract Digitalisierung BSBMuenchen application/pdf http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016966900&sequence=000004&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA Inhaltsverzeichnis |
| spellingShingle | Sidor, Karol 1901-1953 Vnuk, František 1926- Andrej Hlinka 1864 - 1938 Hlinka, Andrej <1864-1938> czenas Hlinka, Andrej 1864-1938 (DE-588)118774573 gnd Katoličtí kněží - Slovensko - 19.-20. stol czenas Politici - Slovensko - 19.-20. stol czenas Politik (DE-588)4046514-7 gnd |
| subject_GND | (DE-588)118774573 (DE-588)4046514-7 (DE-588)4055297-4 (DE-588)4078435-6 |
| title | Andrej Hlinka 1864 - 1938 |
| title_auth | Andrej Hlinka 1864 - 1938 |
| title_exact_search | Andrej Hlinka 1864 - 1938 |
| title_exact_search_txtP | Andrej Hlinka 1864 - 1938 |
| title_full | Andrej Hlinka 1864 - 1938 Karol Sidor a František Vnuk |
| title_fullStr | Andrej Hlinka 1864 - 1938 Karol Sidor a František Vnuk |
| title_full_unstemmed | Andrej Hlinka 1864 - 1938 Karol Sidor a František Vnuk |
| title_short | Andrej Hlinka |
| title_sort | andrej hlinka 1864 1938 |
| title_sub | 1864 - 1938 |
| topic | Hlinka, Andrej <1864-1938> czenas Hlinka, Andrej 1864-1938 (DE-588)118774573 gnd Katoličtí kněží - Slovensko - 19.-20. stol czenas Politici - Slovensko - 19.-20. stol czenas Politik (DE-588)4046514-7 gnd |
| topic_facet | Hlinka, Andrej <1864-1938> Hlinka, Andrej 1864-1938 Katoličtí kněží - Slovensko - 19.-20. stol Politici - Slovensko - 19.-20. stol Politik Slowakei Tschechoslowakei Biografie Monografie |
| url | http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016966900&sequence=000003&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016966900&sequence=000004&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA |
| work_keys_str_mv | AT sidorkarol andrejhlinka18641938 AT vnukfrantisek andrejhlinka18641938 |