Rekviem v súčasnej hudbe:
Gespeichert in:
| 1. Verfasser: | |
|---|---|
| Format: | Buch |
| Sprache: | Slovak |
| Veröffentlicht: |
Bratislava
Ústav Hudobnej Vedy, Slovenskej Akad. Vied
2006
|
| Schlagworte: | |
| Online-Zugang: | Abstract Inhaltsverzeichnis |
| Beschreibung: | Zsfassung in engl. Sprache |
| Beschreibung: | 345 S. graph. Darst., Notenbeisp. |
| ISBN: | 8089135099 |
Internformat
MARC
| LEADER | 00000nam a2200000 c 4500 | ||
|---|---|---|---|
| 001 | BV022865767 | ||
| 003 | DE-604 | ||
| 005 | 20081103 | ||
| 007 | t | ||
| 008 | 071004s2006 dgl| |||| 00||| slo d | ||
| 020 | |a 8089135099 |9 80-89135-09-9 | ||
| 035 | |a (OCoLC)219189425 | ||
| 035 | |a (DE-599)BVBBV022865767 | ||
| 040 | |a DE-604 |b ger |e rakwb | ||
| 041 | 0 | |a slo | |
| 049 | |a DE-12 | ||
| 084 | |a 9,2 |2 ssgn | ||
| 100 | 1 | |a Adamov, Norbert |e Verfasser |4 aut | |
| 245 | 1 | 0 | |a Rekviem v súčasnej hudbe |c Norbert Adamov |
| 264 | 1 | |a Bratislava |b Ústav Hudobnej Vedy, Slovenskej Akad. Vied |c 2006 | |
| 300 | |a 345 S. |b graph. Darst., Notenbeisp. | ||
| 336 | |b txt |2 rdacontent | ||
| 337 | |b n |2 rdamedia | ||
| 338 | |b nc |2 rdacarrier | ||
| 500 | |a Zsfassung in engl. Sprache | ||
| 650 | 0 | 7 | |a Requiem-Vertonung |0 (DE-588)1115219804 |2 gnd |9 rswk-swf |
| 689 | 0 | 0 | |a Requiem-Vertonung |0 (DE-588)1115219804 |D s |
| 689 | 0 | |5 DE-604 | |
| 856 | 4 | 2 | |m Digitalisierung BSB Muenchen |q application/pdf |u http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016070948&sequence=000003&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA |3 Abstract |
| 856 | 4 | 2 | |m Digitalisierung BSBMuenchen |q application/pdf |u http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016070948&sequence=000004&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA |3 Inhaltsverzeichnis |
| 940 | 1 | |n oe | |
| 999 | |a oai:aleph.bib-bvb.de:BVB01-016070948 | ||
| 942 | 1 | 1 | |c 780.72 |e 22/bsb |f 0904 |
| 942 | 1 | 1 | |c 781.7 |e 22/bsb |f 0904 |
Datensatz im Suchindex
| _version_ | 1804137121862123520 |
|---|---|
| adam_text | Obsah
Všeobecná
časť
1.
Úvod
............................................................................................................................. 9
2.
Rekviem
ako
pojem
............................................................................................... 13
3.
Latinský text
omše za zosnulých
....................................................................... 21
4.
Štrukturálna
analýza textu
omše za zosnulých
........................................... 29
5.
Liturgický
pohľad na
texty
.................................................................................. 69
6.
Hudba
ako
obraz citových
stavov
.................................................................... 83
7.
Prečo súčasný
skladatel píše rekviem
............................................................ 91
Osobitná časť
8.
Roman Maciejewski
-
Missa
pro defunctis
(Requiem) (1959)............. 103
9.
Benjamin
Dritten - War Requiem
(19бі)
...................................................... 119
10.
Dimitrij Kabalevskij
- Requiem
(19ó3)
.......................................................... 135
11.
György Ligeti
- Requiem
(19б5)
....................................................................... 147
12.
Tadeáš Salva
- Requiem
aeternam
(19б7)
....................................................
1б1
13.
Luboš Fischer
- Requiem
(19б8)
...................................................................... 177
14. Bernd
Alois
Zimmermann -
Rekviem
pre
mladého
básnika
(19б9)
185
15.
John Tavener
-
Celtic Requiem
(1972).......................................................... 203
16.
Alfred Schnittke
-
Requiem
(1975).................................................................. 219
17.
Kryzstof Penderecki
-
Poľské
rekviem
(1984)........................................... 235
18.
Andrew Lloyd Webber
-
Requiem
(1984)..................................................... 245
19.
Edison Denisov
-
Requiem
(1980).................................................................. 253
20.
Joonas Kokkonen
-
Requiem
(1981).............................................................
2б5
21.
Juraj
Beneš
-
Requiem
(1986).......................................................................... 273
22.
Erkki
Sven Tüür - Requiem (1994).................................................................. 289
23. Mirko
Krajci
-
Sinfonia
da
requiem
(1994).................................................. 301
24.
Zbigniew
Preisner - Requiem
for my friend
(1998)................................. 311
25.
Ivan
Hrušovský
-
Rekviem
na záver tisícročia
(1998)............................. 319
26.
Záver
.............................................................................................................................. 331
27.
Summary......................................................................................................................
333
Príloha
28.
Zoznam kompozícií žánru
rekviem po
roku
1945................................... 337
29.
Literatúra vzťahujúca sa k žánru
rekviem
...................................................... 345
30.
Literatúra o hudbe
20.
storočia
......................................................................... 347
Záver
Pre genézu žánru
rekviem
v druhej polovici
20.
storočia sa kľúčovou javí
byť zmena paradigmy
-
modernistické sa mení na postmodernistické.
Táto zmena sa prejavuje nielen rozšírenou paletou kompozičných pro¬
striedkov, ale aj odlišným posolstvom. Modernistické
rekviem charakterizuje
použitie nasledovných prostriedkov a techník: spochybňovanie
tonality
na
základe zrovnoprávnenia všetkých dvanástich chromatických tónov, aplikácia
malej aleatoriky, prechromatizované sónické plochy, desémantizácia textu,
expresívna
zvukovost
plechových dychových nástrojov, preparácia vokálnych
hlasov (v zmysle výkrikov, vzdychov a napodobenia animálnych zvukov). Litur¬
gický text sa
pertraktuje bud
výrazne skrátený, alebo dokonca len vo fragmen¬
toch. Tento repertoár kompozičných prostriedkov už vo svojej podstate smeru¬
je k vyjadreniu obrazov hraničných situácií
-
hrôz
20.
storočia, ktoré v prene¬
senom zmysle slova možno chápať ako predobraz pekla. Modernistické
rek¬
viem
je i výpoveďou o hrozbách budúcnosti, výpoveďou o odcudzení človeka,
jeho strate individuality na základe jeho začlenenia do unifikovaných, preorga-
nizovaných štruktúr.
Veľká časť analyzovaných skladieb vykazuje tak znaky postmodernity,
ako aj pretrvávajúce znaky
modernity.
O výraznejšom presadení sa postmoder-
nistického konceptu v žánri
rekviem
možno hovoriť približne v druhej polovici
osemdesiatych rokov. Nová paradigma sa v prvom rade prezentovala odklo¬
nom od
dominancie
„hudby hrôzy , návratom k dominancii liturgického textu
a príklonom k zvýraznenému prezentovaniu hedonistickej
zvukovosti (zádrže
v sláčikových nástrojoch, vysoké a jasné zvuky, zvonivé efekty).
Postmodernis¬
tické rekviem
sa odkláňa od modernistickej sekularizácie a znamená proklama-
tívny návrat k duchovnosti, k religióznej výpovedi. I keď je postmodernistic-
kému prístupu vlastná pluralita kompozičných techník, do centra pozornosti
skladateľa sa dostala
tonalità.
Čo sa týka posolstva
rekviem,
zmenu paradigmy v tomto smere pod¬
mienilo niekoľko skutočností. Spomenúť možno: oslabenú historickú pamäť na
globálny konflikt druhej svetovej vojny, ochabnutie hrozby jadrového konflik¬
tu, ako i devalváciu veľkých ekologických a mierových proklamácií. Svoju úlo¬
hu zohralo aj posolstvo Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý v súvislosti s om¬
šou za zosnulých zdôraznil aspekt nádeje a (okrem iného) vyradil text sekven-
cie
Dies irae,
ako primárneho nositeľa obrazov strachu.
331
V deväťdesiatych rokoch sa
religiozita stala
takpovediac
módnou
záležitosťou,
na
čo samozrejme reagoval trh a žáner
rekviem
sa taktiež stal adeptom komerč¬
ného využitia. Vážne, nadstavbové posolstvo modernistického
rekviem
sa zme¬
nilo na návrat k prezentácii bazálneho posolstva liturgického textu, čo súvisí
najmä s programovo posilneným religióznym aspektom.
Kompozície
rekviem
druhej polovice
20.
storočia najčastejšie operujú
s troma citovými stavmi:
1)
stavom strachu a hrôzy,
2)
stavom citovej nivelácie
blížiacej sa apatii až nihilizmu a
3)
hedonizmom. S týmito citovými stavmi úzko
súvisí aj symbolika protikladov svetla a tmy, výšky a hĺbky a taktiež i symbolika
Boha ako prísneho sudcu a v neposlednom rade i pekla. Citový stav neistoty,
strachu až hrôzy je zo všetkých najvýraznejší a v niektorých kompozíciách je
výrazne dominujúcou citovou polohou. S tým súvisí aj skutočnosť, že text sek-
vencie je v mnohých prípadoch poňatý ako ústredný text. Hudba evokujúca
emočnú rovinu strachu však ani v postmodernistickom
rekviem
nestratila svoj
status. Do istej miery sa len pretransformovala jej významovosť. Kým v moder¬
nistickom
rekviem
niesla pekelnú, armagedonickú a katastrofickú znakovosť,
v postmodernistickom
rekviem je
emočným obrazom, ktorý sprevádza kontakt
s majestátnosťou Boha. V oboch prípadoch však dochádza k rovnakému „rie¬
šeniu . Zvukovo expresívny, prechromatizovaný dramatizmus nachádza svoje
naplnenie v momente katarzie.
332
Summary
It is clear that in the second half of the 20th century, the requiem genre had
its key factor in a paradigm change: modernist to postmodernist. This change
is manifested not only by an extended palette of compositional means, but
also by a different message. The modernist requiem is characterised by use of
the following means and techniques: calling tonality into question, due to the
fact that all twelve chromatic tones are made of equal importance; application
of the limided
aleatorie;
intensely chromaticised sound sections; desemantici-
sation of the text; expressively sounding brass; preparation of vocal sounds (in
the sense of cries, aspirations, imitations of animal sounds). The liturgical text is
treated either in a notably shortened form or even in mere fragments. By its
very nature this repertoire of compositional means tends towards the expres¬
sion of images of terminal situations
-
the horrors of the
20*
century, which in a
metaphorical sense may be conceived as
a préfiguration
of Hell. The modernist
requiem also testifies to the menaces of the future and bears witness to the
alienation of man, his loss of individuality due to his incorporation in unified,
highly organised structures.
Hence, a large part of the compositions analysed bear the marks of
postmodernity, but also the enduring marks of modernity. One can speak of
the postmodernist concept being asserted more emphatically in the requiem
genre roughly from the second half of the
1980s.
The new paradigm was pre¬
sented in the first instance by a departure from the dominance of the music of
terror , a return to the dominance of the liturgical text and an inclination to¬
wards the heightened presentation of hedonistic sonority (holding the note on
strings, high clear sounds, bell-like effects). The postmodernist requiem turns
away from modernist secularism and represents a demonstrative return to spi¬
rituality, to religious witness. Even though the plurality of compositional tech¬
niques is native to the postmodernist approach, for the composer tonality has
become the centre of attention.
As regards the requiem s message, the paradigms have been conditio¬
ned by certain realities. One can mention these: a fading historical memory of
the global conflict of the Second World War, a slackening of the threat of nucle¬
ar conflict, and also a devaluation of the great ecological and peace proclama¬
tions. The message of the Second Vatican Council also played its part, empha¬
sising the aspect of hope in connection with the Mass for the Dead and (among
333
other things) excising the text of the sequence Dies Irae, as the primary bearer
of the imagery of fear.
Religiosity became
ŕ
la mode, so to speak, in the
1990s,
and needless to
say the market responded to this and the requiem genre too became a neophy¬
te in the field of commercial exploitation. The grave,
superstructural
message
of the modernistic requiem was changed for a return to the presentation of the
basal message of the liturgical text, which follows above all from the program-
matically strengthened religious aspect.
The requiem compositions of the second half of the
2
О 1
century most
frequently operate with three states of feeling:
(1)
the state of fear and horror,
(2)
a state of levelled feeling, verging on apathy and nihilism, and
(3)
hedo¬
nism. Closely connected with these states of feeling are the symbolic oppositi¬
ons of light and darkness, height and depth, and likewise the symbolism of
God as a strict judge and Hell. Of all states of feeling, that of insecurity and fear
ranging to terror is the most emphatic, and in some compositions it has a stri¬
kingly dominant position. This is also connected with the fact that in many ca¬
ses the text of the sequence is conceived as the central text. Music evoking the
emotional plane of fear has not lost its status even in the postmodernist requi¬
em. To a certain extent there has simply been a transformation of its signifying
quality. While in the modernist requiem it had significations of Hell, Armaged¬
don and catastrophe, in the postmodernist requiem it is an emotional image
which accompanies contact with the majesty of God. In both cases, however, it
arrives at an equivalent solution Expressively sounding, intensely chroma-
tised, dramatised, it finds fulfilment in the moment of catharsis.
334
|
| adam_txt |
Obsah
Všeobecná
časť
1.
Úvod
. 9
2.
Rekviem
ako
pojem
. 13
3.
Latinský text
omše za zosnulých
. 21
4.
Štrukturálna
analýza textu
omše za zosnulých
. 29
5.
Liturgický
pohľad na
texty
. 69
6.
Hudba
ako
obraz citových
stavov
. 83
7.
Prečo súčasný
skladatel' píše rekviem
. 91
Osobitná časť
8.
Roman Maciejewski
-
Missa
pro defunctis
(Requiem) (1959). 103
9.
Benjamin
Dritten - War Requiem
(19бі)
. 119
10.
Dimitrij Kabalevskij
- Requiem
(19ó3)
. 135
11.
György Ligeti
- Requiem
(19б5)
. 147
12.
Tadeáš Salva
- Requiem
aeternam
(19б7)
.
1б1
13.
Luboš Fischer
- Requiem
(19б8)
. 177
14. Bernd
Alois
Zimmermann -
Rekviem
pre
mladého
básnika
(19б9)
185
15.
John Tavener
-
Celtic Requiem
(1972). 203
16.
Alfred Schnittke
-
Requiem
(1975). 219
17.
Kryzstof Penderecki
-
Poľské
rekviem
(1984). 235
18.
Andrew Lloyd Webber
-
Requiem
(1984). 245
19.
Edison Denisov
-
Requiem
(1980). 253
20.
Joonas Kokkonen
-
Requiem
(1981).
2б5
21.
Juraj
Beneš
-
Requiem
(1986). 273
22.
Erkki
Sven Tüür - Requiem (1994). 289
23. Mirko
Krajci
-
Sinfonia
da
requiem
(1994). 301
24.
Zbigniew
Preisner - Requiem
for my friend
(1998). 311
25.
Ivan
Hrušovský
-
Rekviem
na záver tisícročia
(1998). 319
26.
Záver
. 331
27.
Summary.
333
Príloha
28.
Zoznam kompozícií žánru
rekviem po
roku
1945. 337
29.
Literatúra vzťahujúca sa k žánru
rekviem
. 345
30.
Literatúra o hudbe
20.
storočia
. 347
Záver
Pre genézu žánru
rekviem
v druhej polovici
20.
storočia sa kľúčovou javí
byť zmena paradigmy
-
modernistické sa mení na postmodernistické.
Táto zmena sa prejavuje nielen rozšírenou paletou kompozičných pro¬
striedkov, ale aj odlišným posolstvom. Modernistické
rekviem charakterizuje
použitie nasledovných prostriedkov a techník: spochybňovanie
tonality
na
základe zrovnoprávnenia všetkých dvanástich chromatických tónov, aplikácia
malej aleatoriky, prechromatizované sónické plochy, desémantizácia textu,
expresívna
zvukovost'
plechových dychových nástrojov, preparácia vokálnych
hlasov (v zmysle výkrikov, vzdychov a napodobenia animálnych zvukov). Litur¬
gický text sa
pertraktuje bud'
výrazne skrátený, alebo dokonca len vo fragmen¬
toch. Tento repertoár kompozičných prostriedkov už vo svojej podstate smeru¬
je k vyjadreniu obrazov hraničných situácií
-
hrôz
20.
storočia, ktoré v prene¬
senom zmysle slova možno chápať ako predobraz pekla. Modernistické
rek¬
viem
je i výpoveďou o hrozbách budúcnosti, výpoveďou o odcudzení človeka,
jeho strate individuality na základe jeho začlenenia do unifikovaných, preorga-
nizovaných štruktúr.
Veľká časť analyzovaných skladieb vykazuje tak znaky postmodernity,
ako aj pretrvávajúce znaky
modernity.
O výraznejšom presadení sa postmoder-
nistického konceptu v žánri
rekviem
možno hovoriť približne v druhej polovici
osemdesiatych rokov. Nová paradigma sa v prvom rade prezentovala odklo¬
nom od
dominancie
„hudby hrôzy", návratom k dominancii liturgického textu
a príklonom k zvýraznenému prezentovaniu hedonistickej
zvukovosti (zádrže
v sláčikových nástrojoch, vysoké a jasné zvuky, zvonivé efekty).
Postmodernis¬
tické rekviem
sa odkláňa od modernistickej sekularizácie a znamená proklama-
tívny návrat k duchovnosti, k religióznej výpovedi. I keď je postmodernistic-
kému prístupu vlastná pluralita kompozičných techník, do centra pozornosti
skladateľa sa dostala
tonalità.
Čo sa týka posolstva
rekviem,
zmenu paradigmy v tomto smere pod¬
mienilo niekoľko skutočností. Spomenúť možno: oslabenú historickú pamäť na
globálny konflikt druhej svetovej vojny, ochabnutie hrozby jadrového konflik¬
tu, ako i devalváciu veľkých ekologických a mierových proklamácií. Svoju úlo¬
hu zohralo aj posolstvo Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý v súvislosti s om¬
šou za zosnulých zdôraznil aspekt nádeje a (okrem iného) vyradil text sekven-
cie
Dies irae,
ako primárneho nositeľa obrazov strachu.
331
V deväťdesiatych rokoch sa
religiozita stala
takpovediac
módnou
záležitosťou,
na
čo samozrejme reagoval trh a žáner
rekviem
sa taktiež stal adeptom komerč¬
ného využitia. Vážne, nadstavbové posolstvo modernistického
rekviem
sa zme¬
nilo na návrat k prezentácii bazálneho posolstva liturgického textu, čo súvisí
najmä s programovo posilneným religióznym aspektom.
Kompozície
rekviem
druhej polovice
20.
storočia najčastejšie operujú
s troma citovými stavmi:
1)
stavom strachu a hrôzy,
2)
stavom citovej nivelácie
blížiacej sa apatii až nihilizmu a
3)
hedonizmom. S týmito citovými stavmi úzko
súvisí aj symbolika protikladov svetla a tmy, výšky a hĺbky a taktiež i symbolika
Boha ako prísneho sudcu a v neposlednom rade i pekla. Citový stav neistoty,
strachu až hrôzy je zo všetkých najvýraznejší a v niektorých kompozíciách je
výrazne dominujúcou citovou polohou. S tým súvisí aj skutočnosť, že text sek-
vencie je v mnohých prípadoch poňatý ako ústredný text. Hudba evokujúca
emočnú rovinu strachu však ani v postmodernistickom
rekviem
nestratila svoj
status. Do istej miery sa len pretransformovala jej významovosť. Kým v moder¬
nistickom
rekviem
niesla pekelnú, armagedonickú a katastrofickú znakovosť,
v postmodernistickom
rekviem je
emočným obrazom, ktorý sprevádza kontakt
s majestátnosťou Boha. V oboch prípadoch však dochádza k rovnakému „rie¬
šeniu". Zvukovo expresívny, prechromatizovaný dramatizmus nachádza svoje
naplnenie v momente katarzie.
332
Summary
It is clear that in the second half of the 20th century, the requiem genre had
its key factor in a paradigm change: modernist to postmodernist. This change
is manifested not only by an extended palette of compositional means, but
also by a different message. The modernist requiem is characterised by use of
the following means and techniques: calling tonality into question, due to the
fact that all twelve chromatic tones are made of equal importance; application
of the "limided"
aleatorie;
intensely chromaticised sound sections; desemantici-
sation of the text; expressively sounding brass; preparation of vocal sounds (in
the sense of cries, aspirations, imitations of animal sounds). The liturgical text is
treated either in a notably shortened form or even in mere fragments. By its
very nature this repertoire of compositional means tends towards the expres¬
sion of images of terminal situations
-
the horrors of the
20*
century, which in a
metaphorical sense may be conceived as
a préfiguration
of Hell. The modernist
requiem also testifies to the menaces of the future and bears witness to the
alienation of man, his loss of individuality due to his incorporation in unified,
highly organised structures.
Hence, a large part of the compositions analysed bear the marks of
postmodernity, but also the enduring marks of modernity. One can speak of
the postmodernist concept being asserted more emphatically in the requiem
genre roughly from the second half of the
1980s.
The new paradigm was pre¬
sented in the first instance by a departure from the dominance of the 'music of
terror', a return to the dominance of the liturgical text and an inclination to¬
wards the heightened presentation of hedonistic sonority (holding the note on
strings, high clear sounds, bell-like effects). The postmodernist requiem turns
away from modernist secularism and represents a demonstrative return to spi¬
rituality, to religious witness. Even though the plurality of compositional tech¬
niques is native to the postmodernist approach, for the composer tonality has
become the centre of attention.
As regards the requiem's message, the paradigms have been conditio¬
ned by certain realities. One can mention these: a fading historical memory of
the global conflict of the Second World War, a slackening of the threat of nucle¬
ar conflict, and also a devaluation of the great ecological and peace proclama¬
tions. The message of the Second Vatican Council also played its part, empha¬
sising the aspect of hope in connection with the Mass for the Dead and (among
333
other things) excising the text of the sequence Dies Irae, as the primary bearer
of the imagery of fear.
Religiosity became
ŕ
la mode, so to speak, in the
1990s,
and needless to
say the market responded to this and the requiem genre too became a neophy¬
te in the field of commercial exploitation. The grave,
superstructural
message
of the modernistic requiem was changed for a return to the presentation of the
basal message of the liturgical text, which follows above all from the program-
matically strengthened religious aspect.
The requiem compositions of the second half of the
2
О"1
century most
frequently operate with three states of feeling:
(1)
the state of fear and horror,
(2)
a state of levelled feeling, verging on apathy and nihilism, and
(3)
hedo¬
nism. Closely connected with these states of feeling are the symbolic oppositi¬
ons of light and darkness, height and depth, and likewise the symbolism of
God as a strict judge and Hell. Of all states of feeling, that of insecurity and fear
ranging to terror is the most emphatic, and in some compositions it has a stri¬
kingly dominant position. This is also connected with the fact that in many ca¬
ses the text of the sequence is conceived as the central text. Music evoking the
emotional plane of fear has not lost its status even in the postmodernist requi¬
em. To a certain extent there has simply been a transformation of its signifying
quality. While in the modernist requiem it had significations of Hell, Armaged¬
don and catastrophe, in the postmodernist requiem it is an emotional image
which accompanies contact with the majesty of God. In both cases, however, it
arrives at an equivalent "solution" Expressively sounding, intensely chroma-
tised, dramatised, it finds fulfilment in the moment of catharsis.
334 |
| any_adam_object | 1 |
| any_adam_object_boolean | 1 |
| author | Adamov, Norbert |
| author_facet | Adamov, Norbert |
| author_role | aut |
| author_sort | Adamov, Norbert |
| author_variant | n a na |
| building | Verbundindex |
| bvnumber | BV022865767 |
| ctrlnum | (OCoLC)219189425 (DE-599)BVBBV022865767 |
| format | Book |
| fullrecord | <?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><collection xmlns="http://www.loc.gov/MARC21/slim"><record><leader>01545nam a2200373 c 4500</leader><controlfield tag="001">BV022865767</controlfield><controlfield tag="003">DE-604</controlfield><controlfield tag="005">20081103 </controlfield><controlfield tag="007">t</controlfield><controlfield tag="008">071004s2006 dgl| |||| 00||| slo d</controlfield><datafield tag="020" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">8089135099</subfield><subfield code="9">80-89135-09-9</subfield></datafield><datafield tag="035" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">(OCoLC)219189425</subfield></datafield><datafield tag="035" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">(DE-599)BVBBV022865767</subfield></datafield><datafield tag="040" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">DE-604</subfield><subfield code="b">ger</subfield><subfield code="e">rakwb</subfield></datafield><datafield tag="041" ind1="0" ind2=" "><subfield code="a">slo</subfield></datafield><datafield tag="049" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">DE-12</subfield></datafield><datafield tag="084" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">9,2</subfield><subfield code="2">ssgn</subfield></datafield><datafield tag="100" ind1="1" ind2=" "><subfield code="a">Adamov, Norbert</subfield><subfield code="e">Verfasser</subfield><subfield code="4">aut</subfield></datafield><datafield tag="245" ind1="1" ind2="0"><subfield code="a">Rekviem v súčasnej hudbe</subfield><subfield code="c">Norbert Adamov</subfield></datafield><datafield tag="264" ind1=" " ind2="1"><subfield code="a">Bratislava</subfield><subfield code="b">Ústav Hudobnej Vedy, Slovenskej Akad. Vied</subfield><subfield code="c">2006</subfield></datafield><datafield tag="300" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">345 S.</subfield><subfield code="b">graph. Darst., Notenbeisp.</subfield></datafield><datafield tag="336" ind1=" " ind2=" "><subfield code="b">txt</subfield><subfield code="2">rdacontent</subfield></datafield><datafield tag="337" ind1=" " ind2=" "><subfield code="b">n</subfield><subfield code="2">rdamedia</subfield></datafield><datafield tag="338" ind1=" " ind2=" "><subfield code="b">nc</subfield><subfield code="2">rdacarrier</subfield></datafield><datafield tag="500" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">Zsfassung in engl. Sprache</subfield></datafield><datafield tag="650" ind1="0" ind2="7"><subfield code="a">Requiem-Vertonung</subfield><subfield code="0">(DE-588)1115219804</subfield><subfield code="2">gnd</subfield><subfield code="9">rswk-swf</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="0" ind2="0"><subfield code="a">Requiem-Vertonung</subfield><subfield code="0">(DE-588)1115219804</subfield><subfield code="D">s</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="0" ind2=" "><subfield code="5">DE-604</subfield></datafield><datafield tag="856" ind1="4" ind2="2"><subfield code="m">Digitalisierung BSB Muenchen</subfield><subfield code="q">application/pdf</subfield><subfield code="u">http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016070948&sequence=000003&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA</subfield><subfield code="3">Abstract</subfield></datafield><datafield tag="856" ind1="4" ind2="2"><subfield code="m">Digitalisierung BSBMuenchen</subfield><subfield code="q">application/pdf</subfield><subfield code="u">http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016070948&sequence=000004&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA</subfield><subfield code="3">Inhaltsverzeichnis</subfield></datafield><datafield tag="940" ind1="1" ind2=" "><subfield code="n">oe</subfield></datafield><datafield tag="999" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">oai:aleph.bib-bvb.de:BVB01-016070948</subfield></datafield><datafield tag="942" ind1="1" ind2="1"><subfield code="c">780.72</subfield><subfield code="e">22/bsb</subfield><subfield code="f">0904</subfield></datafield><datafield tag="942" ind1="1" ind2="1"><subfield code="c">781.7</subfield><subfield code="e">22/bsb</subfield><subfield code="f">0904</subfield></datafield></record></collection> |
| id | DE-604.BV022865767 |
| illustrated | Illustrated |
| index_date | 2024-07-02T18:45:14Z |
| indexdate | 2024-07-09T21:07:16Z |
| institution | BVB |
| isbn | 8089135099 |
| language | Slovak |
| oai_aleph_id | oai:aleph.bib-bvb.de:BVB01-016070948 |
| oclc_num | 219189425 |
| open_access_boolean | |
| owner | DE-12 |
| owner_facet | DE-12 |
| physical | 345 S. graph. Darst., Notenbeisp. |
| publishDate | 2006 |
| publishDateSearch | 2006 |
| publishDateSort | 2006 |
| publisher | Ústav Hudobnej Vedy, Slovenskej Akad. Vied |
| record_format | marc |
| spelling | Adamov, Norbert Verfasser aut Rekviem v súčasnej hudbe Norbert Adamov Bratislava Ústav Hudobnej Vedy, Slovenskej Akad. Vied 2006 345 S. graph. Darst., Notenbeisp. txt rdacontent n rdamedia nc rdacarrier Zsfassung in engl. Sprache Requiem-Vertonung (DE-588)1115219804 gnd rswk-swf Requiem-Vertonung (DE-588)1115219804 s DE-604 Digitalisierung BSB Muenchen application/pdf http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016070948&sequence=000003&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA Abstract Digitalisierung BSBMuenchen application/pdf http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016070948&sequence=000004&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA Inhaltsverzeichnis |
| spellingShingle | Adamov, Norbert Rekviem v súčasnej hudbe Requiem-Vertonung (DE-588)1115219804 gnd |
| subject_GND | (DE-588)1115219804 |
| title | Rekviem v súčasnej hudbe |
| title_auth | Rekviem v súčasnej hudbe |
| title_exact_search | Rekviem v súčasnej hudbe |
| title_exact_search_txtP | Rekviem v súčasnej hudbe |
| title_full | Rekviem v súčasnej hudbe Norbert Adamov |
| title_fullStr | Rekviem v súčasnej hudbe Norbert Adamov |
| title_full_unstemmed | Rekviem v súčasnej hudbe Norbert Adamov |
| title_short | Rekviem v súčasnej hudbe |
| title_sort | rekviem v sucasnej hudbe |
| topic | Requiem-Vertonung (DE-588)1115219804 gnd |
| topic_facet | Requiem-Vertonung |
| url | http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016070948&sequence=000003&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=016070948&sequence=000004&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA |
| work_keys_str_mv | AT adamovnorbert rekviemvsucasnejhudbe |