Židia na Slovensku po roku 1945: (komunita medzi vierou a realitou)
Gespeichert in:
1. Verfasser: | |
---|---|
Format: | Buch |
Sprache: | Slovak |
Veröffentlicht: |
Bratislava
Veda
2016
Bratislava Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied 2016 |
Ausgabe: | Prvé slovenské vydanie |
Schriftenreihe: | Etnologické štúdie
24 |
Schlagworte: | |
Online-Zugang: | Inhaltsverzeichnis Literaturverzeichnis Abstract |
Beschreibung: | 215 Seiten Illustrationen, Faksimiles |
ISBN: | 9788022415101 |
Internformat
MARC
LEADER | 00000nam a2200000 cb4500 | ||
---|---|---|---|
001 | BV043902020 | ||
003 | DE-604 | ||
005 | 20170522 | ||
007 | t | ||
008 | 161128s2016 a||| |||| 00||| slo d | ||
020 | |a 9788022415101 |9 978-80-224-1510-1 | ||
035 | |a (OCoLC)967274748 | ||
035 | |a (DE-599)BVBBV043902020 | ||
040 | |a DE-604 |b ger |e rda | ||
041 | 0 | |a slo | |
049 | |a DE-12 |a DE-11 | ||
084 | |a LB 46310 |0 (DE-625)90561:865 |2 rvk | ||
084 | |a 7,41 |2 ssgn | ||
100 | 1 | |a Salner, Peter |d 1951- |e Verfasser |0 (DE-588)103480331 |4 aut | |
245 | 1 | 0 | |a Židia na Slovensku po roku 1945 |b (komunita medzi vierou a realitou) |c Peter Salner |
250 | |a Prvé slovenské vydanie | ||
264 | 1 | |a Bratislava |b Veda |c 2016 | |
264 | 1 | |a Bratislava |b Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied |c 2016 | |
300 | |a 215 Seiten |b Illustrationen, Faksimiles | ||
336 | |b txt |2 rdacontent | ||
337 | |b n |2 rdamedia | ||
338 | |b nc |2 rdacarrier | ||
490 | 1 | |a Etnologické štúdie |v 24 | |
546 | |a Zusammenfassung auf Englisch | ||
648 | 7 | |a Geschichte 1945-2015 |2 gnd |9 rswk-swf | |
650 | 0 | 7 | |a Juden |0 (DE-588)4028808-0 |2 gnd |9 rswk-swf |
651 | 7 | |a Slowakei |0 (DE-588)4055297-4 |2 gnd |9 rswk-swf | |
689 | 0 | 0 | |a Slowakei |0 (DE-588)4055297-4 |D g |
689 | 0 | 1 | |a Juden |0 (DE-588)4028808-0 |D s |
689 | 0 | 2 | |a Geschichte 1945-2015 |A z |
689 | 0 | |5 DE-604 | |
830 | 0 | |a Etnologické štúdie |v 24 |w (DE-604)BV010350193 |9 24 | |
856 | 4 | 2 | |m Digitalisierung BSB Muenchen 19 - ADAM Catalogue Enrichment |q application/pdf |u http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000004&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA |3 Inhaltsverzeichnis |
856 | 4 | 2 | |m Digitalisierung BSB Muenchen 19 - ADAM Catalogue Enrichment |q application/pdf |u http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000005&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA |3 Literaturverzeichnis |
856 | 4 | 2 | |m Digitalisierung BSB Muenchen 19 - ADAM Catalogue Enrichment |q application/pdf |u http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000006&line_number=0003&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA |3 Abstract |
940 | 1 | |n oe | |
999 | |a oai:aleph.bib-bvb.de:BVB01-029311245 | ||
942 | 1 | 1 | |c 909.04924 |e 22/bsb |f 0905 |g 4373 |
942 | 1 | 1 | |c 909.04924 |e 22/bsb |f 0904 |g 4373 |
Datensatz im Suchindex
_version_ | 1804176807259275264 |
---|---|
adam_text | Peter Salner_ Židia na Slovensku po roku 1945
Úvod
11
1. kapitola Východiská a pramene_______________________ 19
Východiská......-.._...................~............... 22
Prístupy k téme....._..........................-......... 25
Pramene________________________________________________ 28
2. kapitola _ Tí, ktorí (ne)prežiii___________________________ 37
Tí, ktorí neprežili alebo Štatistika holokaustu na Slovensku-- 4o
Minulosť, ktorá neumrela s mŕtvymi.............................. 41
Tí, ktorí prežili.........._.................................. 46
Medzi starou a novou identitou................................ 50
Vzťahy k majorite_____________________________________________ 54
Nereligiozne židovské inštitúcie ___________________-........... 59
Realita komunity ֊...........................-................. 62
Náboženské inštitúcie komunity_____________________________— 69
Zhrnutie______________________________________________________ 73
3. kapitola _ Ústredný zväz ŽNO ____________________________ 75
Vyhláška 231/1945 a jej dôsledky__________________—...-.....- 77
Stanovy ÚZŽNO -________..._._._____________-................ 80
Aplikovanie vyhlášky 231/1945...........—................... 87
Zväz a (zaniknuté) obce______________________________-...—.. 9°
Vedenie ÚZŽNO _________________________________________—....- 103
Židovské náboženské obce____________________________________ 109
Zhrnutie...........—____________—........................... 117
6
Obsah
4. kapitola _ Synagógy, cintoríny a iné majetky
náboženských obcí__________________________________________ 119
Mapovanie komunity......................................... 123
Cintoríny.................................................. 123
Likvidácia cintorínov...................................... 138
Synagógy (nielen) zaniknutých obcí......................... 147
Zhrnutie................................................... 173
Záver
175
Použitá literatúra
Poznámky.......
Summary........
186
192
207
Peter Satner _ Židia na Slovensku po roku 1945
Zoznam použitej literatúry
AVINERI, Š. 2001: Zrození moderního sionismu. Praha : Sefer.
BALAŽ, A. 2010: Transporty nádeje. Bratislava : Marenčin PT.
BÁRKÁNY, E. ֊֊ DOJČ, Ľ. 1991: Židovské náboženské obce na Slovensku. Bratislava:
Vesna.
BERNFELD, J. 2004: Prísaha občana Bernfelda. Bratislava : SNM - Múzeum židov-
skej kultúry.
BIKONT, A. 2008: My z Jedwabneho. Praha : H H,
BONDYOVÁ, R. 2003: Víc štěstí než rozumu. Praha : Sefer
BUMOVÁ, I. 2006A: Postoj ŠtB k emigrácii československých občanov v rokoch
1963 ֊ 1983 (s dôrazom na Západoslovenský kraj). In: Luther, D. (ed.).
E/Migrácie a Slovensko. Bratislava : Zing Print, s. 41-74.
BUMOVÁ, I. 2006B: ŠtB a židovská mládež (na príklade Západoslovenského kraja
v rokoch 1969 - 1980). In: Salner, P. (ed.) 2006: Židovská komunita po roku
1945. Bratislava : Zing Print, s. 67-100.
BUMOVÁ, I. 2007: Protižidovské výtržnosti v Bratislave v historickom kontexte. In:
Pamäť národa, 3/2007, III., s. 14-29.
BUMOVÁ, I. 2008: Židovská komunita po roku 1945 : snaha o občiansku a sociálnu
rehabilitáciu. In: Vrzgulová, M., Richterová, D. (eds.); Holokaust ako histo-
rický a morálny problém v minulosti a v súčasnosti. Bratislava : Dokumen-
tačné stredisko holokaustu, s. 44-66.
BUMOVÁ, I. 2009: (Dis)kontinuita hodnôt jednej židovskej rodiny (v kontexte histo-
rických zlomov 1938/39, 1948, 1968, 1989). In: Profantová, Z. (ed.): Hodnota
zmeny - zmena hodnoty. Demarkačný rok 1989. Bratislava: Ústav etnológie
SAV, s. 345-362.
BUMOVÁ, I. 2010. Povojnové pomery židovskej komunity na Slovensku a emigrá-
cia Židov do Palestíny/Izraela v rokoch 1945 - 1953. In: Vrzgulová, M. (ed ):
Reflexie holokaustu. Bratislava : Dokumentačné stredisko holokaustu,
s. 16-35.
BUMOVÁ, I. 2011 A: Totalitné režimy a židovská identita. In: Salner, P. (ed.) Premeny
židovskej identity po holokauste. Bratislava : Zing Print, s. 10-35.
BUMOVÁ, I. 2011B: Sionizmus a židovský buržoázny nacionalizmus na Slovensku
- východiská. In: Soukupová, B., Pojar, M. (ed.): Židovská menšina v Čes-
koslovensku v letech 1956 1968. Od destalinizace k Pražskému jaru. Praha :
Židovské museum, s. 104-118.
BUMOVÁ, I. 2012: Vývoj ideológie sionizmu a východiská sionistických procesov
na Slovensku po nástupe komunistov k moci. In: Vrzgulová, M., Hlavinka,
J. (eds.): Výskum a vzdelávanie o holokauste v strednej Európe. Bratislava :
DSH, s. 19-32.
186
Zoznam použitej literatúry
BUMOVÁ, I. 2014: Tajná správa o Slovensku. Dokument z prostredia českých štát-
nobezpečnostných zložiek. In: Slovenský národopis, 62, 1, s. 59-70.
BUMOVÁ, L 2016: Obraz židov v dobovej tlači v rokoch 1945 - 1948 (denníky ČAS
a PRAVDA). In: Vrzgulová, M., Kubátová, H. a kol.: Podoby antisemitismu
v Čechách a na Slovensku v 20. a 21. století. Praha : Karolinum (v tlači).
BÜCHLER, R. Y 1998: Znovuoživenie židovskej komunity na Slovensku po druhej
svetovej vojne. In: Acta judaica Slovaca, 4, s. 65-78.
BÜCHLER, R. J. - FATRANOVÁ, G. 2009: Z histórie slovenského židovstva. In: En-
cyklopédia židovských náboženských obcí. L zväzok A-K. Bratislava : SNM
- Múzeum židovskej kultúry. Edícia Judaica Slovaca.
BÚTORA, M. 2010: Svedectvá o holokauste. In: Bútora, M.: Druhý dych. Bratislava:
Kalligram, s. 394-425.
DETHLOFF, K. 2004: Problémy židovskej filozofie a teológie po holokauste. Maybaum,
Rubinstein, Fackenheim, Berkovits. Bratislava : Štúdie inštitútu judaistiky.
EICHLER, B. 1959: Das slowakische Judentum im Gegenwart. In: ILTIS, R. (Ed.):
Die aussäen unter Tränen, mit jubel werden sie ernten. Prag : Zentral Kir-
chenverlag, s. 122-126.
EICHLER, B. nedatovaný rkp: Príspevok k histórii Židov na Slovensku z doby
druhej svetovej vojny až po október 1972. Toronto.
Encyklopédia židovských náboženských obcí, L zväzok AK, 2009; 2. zväzok L-R,
2010; 3. zväzok S-T, 2012; 4. zväzok U-Ž, 2014. Bratislava : SNM - Múzeum
židovskej kultúry. Edícia Judaica Slovaca.
FERENCOVÁ, M. 2009: Pomníky ako prostriedok legitimizácie režimov a transfor-
mácie spoločnosti. Prípad mesta Nové Zámky In: Ferencová, M., Nosková,
J. (eds.): Paměť města. Obraz města, verejné komemorace, a historické zlomy
v 19.-21. století. Brno : Etnologický ústav Akademie věd České republiky
- Statutární město Brno, Archiv města Brna ֊ Ústav etnológie SAV, Brati-
slava, s. 333-358.
FRANĚK, J. 2009: Judaizmus. Kniha o židovskej kultúre, historii a náboženstve. IV
vydanie. Bratislava : Marenčin PT
FRANKL, P. ֊ FRANKL, P. 2009: Židia v Žiline. Žilina : EDIS ֊ vydavatelstvo Žilin-
skej univerzity v Žiline.
GERO, M. 1989: Erinnerungen. Hamburg : nepublikovaný rukopis.
GOLD, H. (zost.) 1932: Die Juden und die Judengemeinde Bratislava in Vergangen-
heit und Gegenwart. Brünn : Jüdisches Buchverlag.
GROSS, D. 1932: Zionistisches Leben in Bratislava. In: Gold, H. (Hrg.): Die Ju-
den und die Judengemeinde Bratislava in Vergangenheit und Gegenwart.
Brünn : Jüdisches Buchverlag, s. 141-146.
GROSS, J.T. 2008: Strach. Největší poválečný protižidovský pogrom. Praha : Jota.
GRÜNHUT, A. 1972: Katastrophenzeit des slowakischen Judentums. Aufstieg und
Niedergang der Juden von Pressburg. Tel Aviv : Im Selbstverlag.
Peter Salner_ Židia na Slovensku po roku 1945
HEITLINGER, A. 2003: Česko/slovenská židovská identita povojnovej generácie.
In: GÁL, E. (zost.): Židia dnes. Bratislava : Inštitút judaistiky UK, s. 51-90.
HEITLINGEROVÁ, A.: Emigrácia a postoje k domovu v povojnovej generácii čes-
koslovenských Židov. In: Salner, P. (ed.): Židovská komunita po roku 1945.
Bratislava : Zing Print, s. 101-119.
HEITLINGEROVÁ, A. 2007: Ve stínu holocaustu a komunismu. Čeští a slovenští židé
po roce 1945. Praha : G+G.
IANCU, C. 2014: Mýty, na ktorých stojí antisemitizmus. Bratislava : Libri Historiae
Europae.
ILTIS, R. (ed.) 1959: Die aussäen unter Tránen, mít Jubel werden sie ernten. Prag :
Zentral Kirchenverlag.
JABLONKOVÁ, Ch. 1998: Tzrael a Židia zo Slovenska. In: Acta judaica Slovaca, 4,
s. 163-186.
JELÍNEK, A. J. 1998: Zachraň sa, kto môžeš. Židia na Slovensku v rokoch 1944 -
1950. In: Acta Judaica Slovaca, 4, s. 91-120.
JELÍNEK, A. J. 2009: Davidova hviezda pod Tatrami. Židia na Slovensku v 20. sto-
ročí. Praha : Vydavatelstvo Jána Mlynáříka.
JUDT, T. 2007: Povojnová Európa. História po roku 1945. Bratislava : Slovart.
KALINA, J. L. 1990: Tisíc a jeden vtip. Učebnica v’tipológie a zartizmu. Archa : Bra-
tislava.
KALINA, J. 2000: Zavinili to židia a bicyklisti. Autobiografománia. Bratislava : Ma-
renčin PT.
KALINOVÁ, A. - JURÁŇOVÁ, J. 2012: Mojich 7 životov. Bratislava : Aspekt.
KAMENEC, I. 1999: Správa o pogrome. Topoľčany, september 1945. In: OS (Fórum
občianskej spoločnosti), č. 9, s. 29-31.
KATZ, E. 1961: Cedry libanonské. Vydané na nehynúcu pamiatku umučených velí-
kášov židovstva a 110000 občanov židovského vyznania zo Slovenska 1942
- 1945. Bratislava : ŽNO Bratislava.
KAVANOVÁ, L. 2015 : Nejlepší žula ve městě. Lidé v Prostějově řeší, zda vrátit ze
svých zahrádek a dvorů židovské náhrobky. In: Respekt, 51, s. 36-39.
KLŮGEROVÁ, R. 1993: Poslední stanice život. Praha : Nakladatelství Franze
Kafku.
KOHÚT, L. 1995: Tu bola kedysi ulica. Bratislava : Vydavateľstvo Q Ш.
KÓNYA, R ֊ LANDA, D. 1995: Stručné dejiny prešovských židov. Prešov : PVT a.s.
KORNFELD, T. 2014: Bolo raz jedno židovské mesto Dunajská Streda. Dunajská
Streda : Agentúra Radko.
KOVÁLYOVÁ, H. 1992: Na vlastní káži. Praha : Academia.
LAHAV. Z. 2003: Zjazvený život. Bratislava : Koloman Kertész Bagala.
LANDA, D. 1997: Storočnica. Prešov : Židovská náboženská obec.
LANGEROVA, T. 1998: To be a Jew - a very important part of my identity. Pribov-
ce : rkp.
188
Zoznam použitej literatúry
LANGEROVÁ, Ž. 2007: Vtedy v Bratislave. Môj život s Oskarom L. Bratislava : Ma-
renčin PT.
LEICHTOVÁ, B.: Formovanie židovskej identity u detí a mládeže po roku 1989. In:
Salner, P. (ed.): Židovská komunita po roku 1945. Bratislava : Zing Print,
s. 137-156.
LIPTÁK, Ľ. 1999: Rošády na piedestáloch. In: Storočie dlhšie ako ľudský vek. Brati-
slava : Kalligram, s. 311-350.
LÖBL, E. 1968: Svedectvo o procese s vedením protištátneho sprisahaneckého centra
na čele s Rudolfom Slánským. Bratislava : Vydavateľstvo politickej litera-
túry.
LOWE, K. 2014: Krutý kontinent. Krv, chaos a bezprávie v Európe 1944 - 1949. Bra-
tislava : Premedia.
LONDON, A. 1968: Doznaní. Praha : Československý spisovatel.
MANNOVÁ, E. 1992: Spolky v období sociálno-politických zmien na Slovensku 1938
- 1951. (Analýza spolkových stanov). In: Stena, J. (zost.): Občianska spoloč-
nosť na prahu znovuzrodenia. Bratislava : Sociologický ústav SAV, s. 21-30.
MEŠŤAN, P. 1999: Antisemitizmus v politickom vývoji Slovenska (1989 - 1992). Bra-
tislava : SNM, múzeum židovskej kultúry.
NOVOTNÁ, H.: Identita a paměť: období 1945 ֊ 1948 v židovských memoárech. In:
Salner, P. (ed.): Židovská komunita po roku 1945. Bratislava : Zing Print,
s. 31-50.
Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slán-
ským 1953. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti.
PELLAR, Š. 2009: Hrdí orli ve smrtelném obklíčení. Polské stereotypizované videní
moderního světa. Praha : Dokorán.
SALNER, P. 1995: Svedectvo tých, ktorí prežili holokaust. In: Slovenský národopis,
43, S. 445-460.
SALNER, P. 1997: Prežili holokaust. Bratislava : Veda
SALNER, P. 1998: Premeny Bratislavy 1939 - 1993. Etnologické aspekty sociálnych
procesov v mestskom prostredí. Bratislava : Veda.
SALNER, P. 2000: Židia na Slovensku medzi tradíciou a asimiláciou. Bratislava :
Zing Print.
SALNER, P. 2006: Zmeny hodnotových orientácií Židov zo Slovenska po roku 1945
(na príklade emigrácie do Izraela v štyridsiatych, resp. šesťdesiatych ro-
kov). In: Salner, P. (ed.): Židovská komunita po roku 1945. Bratislava : Zing
Print, s. 119-136.
SALNER, P. 2007: Budúci rok v Bratislave alebo Stretnutie. Bratislava : Marenčin
PT.
SALNER, P. 2010: Minulý rok v Jeruzaleme. Bratislava : Marenčin PT.
SALNER, P. 2011: Identita detí holokaustu a ich rodičov. In: SALNER, P. (ed.): Premeny
židovskej identity po holokauste. Bratislava : Ústav etnológie SAV, s. 54-86.
Peter Salner_ Židia na Slovensku po roku 1945
SALNER, R 2012: Kto nehladoval, nikdy nepochopí, čoho je človek schopný, aby sa
najedol. In: Vrzgulová, M., Hlavinka, J. (eds.): Výskum a vzdelávanie o holo-
kauste v strednej Európe. Bratislava : Dokumentačné stredisko holokaustu,
s. 85-95.
SALNER, P. 2014: Pochválený spravodlivý sudca. (Súčasné formy židovského pohre-
bu.) Bratislava : Ústav etnológie SAV.
SALNER, P. 2015: The Role of Judaism in the Jewish Community after the Holo-
caust. In: Acta Ethnographica Hungarica, 60, s. 215-224.
SALNER, P. - KVASNICA, M. 2012: Memoriál Chatama Šoféra. Bratislava : Maren-
čin PT.
Sčítaní lidu v v republice československé ze dne L prosince 1930, Díl I., Praha : Statní
úrad statistický 1934, s. 23.
SEGEV, T. 2014.: Sedmý milion. Izraelci a holokaust. Praha - Litomyšl : Naklada-
telství Paseka.
SCHMIDT-HARTMANN, E. 1994: Tschechoslovakei. In: Benz, W. (Hrg-.): Dimension
des Völkermords. Die Zahl der jüdischen Opfer des Nationalsozialismus.
R. Oldenbourg Verlag, s. 353-379.
SNYDER, T. 2013: Krvavé územie. Európa medzi Hitlerom a Stalinom. Bratislava :
Premedia.
SNYDER, T. 2015: Čierna zem. Holokaust ako história a varovanie. Bratislava : Pre-
media.
SOUKUPOVÁ, B. 2004: Židovská identita ve 20. století. Tradice a historická změna.
In: Luther, D., Salner, P. (eds.): Menšiny v meste. Premeny etnických a nábo-
ženských identít v 20. storočí. Bratislava : Zing Print, s. 97-114.
SOUKUPOVÁ, B. 2006: Pohledy židovské veřejnosti v českých zemích na minulost
po šoa. (Významy oficiálních „déjin“ pro aktuální přítomnost). In: Salner,
P. (ed.): Židovská komunita po roku 1945. Bratislava : Zing Print, s. 157-182.
SOUKUPOVÁ, B. 2009: Modely životních osudů českých židů po šoa. In: Souku-
pová, B., Salner, P, Ludvíková, M.: Židovská menšina v Československu po
druhé světové válce. Od osvobození k nové totalitě. Praha : Židovské muze-
um v Praze, s. 55-80.
SOUKUPOVÁ, B. 2011: Stát jako jedenz determinatů identity židovského nábožen-
ského společenství v období „normalizace“ (1969 ֊֊ 1989). In: SALNER, P.
(ed.): Premeny židovskej identity po holokauste. Bratislava : Ústav etnológie
SAV, s. 36-53.
STERN, T 1998: Beth Olam - dom večnosti. Židovské cintoríny na Slovensku. In:
Pamiatky a múzeá, č. 1, s. 33-38.
SZÖVEG VRABEC, M. 2015: Zsidónak lénni folytonok vállalás. In: Vasárnap,
20.1.2015, S. 5-7.
ŠIŠJAKOVÁ, J. 2008: K niektorým prejavom antisemitizmu na Slovensku v rokoch
1945 ֊ 1948. In: Vrzgulová, M., Richterová, D. (eds.): Holokaust ako histórie-
Zoznam použitej literatúry
ký a morálny problém v minulosti a súčasnosti. Bratislava : Dokumentač-
né stredisko holokaustu, s. 172-180.
ŠIŠJAKOVÁ, J. ֊ ŠMIGEĽ, M. 2009: Protižidovské prejavy na východnom Sloven-
sku v prvých povojnových rokoch (1945 - 1947). In: Anales historici Preso-
viensis, 8/2008 (vyšlo 2009), Prešov : Universum s. 197-217.
ŠMIGEĽ, M. 2011: Protižidovské výtržnosti v Bratislave v rokoch 1946 - 1948 (v kon-
texte povojnových prejavov antisemitizmu na Slovensku). In: Medvecký,
M. (ed.): Fenomén Bratislava. Bratislava : Ústav pamäti národa, s. 251-273.
ŠVOLÍKOVÁ, M. 2012: Z histórie židovskej komunity v Leviciach. Levice : Tekovské
múzeum v Leviciach.
TRANČÍK, M. 1997: Medzi starým a novým (História kníhkupeckej rodiny Steine-
rovcov v Bratislave). Bratislava : Marenčin PT 1997.
TRUBÍNI, J. - TRUBÍNI, Ľ. 2004: Osudy vrábeľských židov. Bratislava : SNM ֊ Mú-
zeum židovskej kultúry.
TURKOVÁ, A. 2012: Židovská teologie a holocaust. Praha : Karolinum.
UTITZ, E. 1947: Psychologie života v terezínském koncentračním tábore. Praha.
VITTI, V. 2015: (Trans)Formationen jüdischer Lebenswelten nach 1989. Eine Ethno-
grafie zwei slowakischen Städten. Bielefeld : transcript Verlag.
VRZGULOVÁ, M. 2002: Prečo vznikla táto kniha. In: Vrzgulová, M. (zost.J: Videli
sme holokaust. Bratislava : Nadácia Milana Šimečku, s. 7-8.
VRZGULOVÁ, M. 2006: Návrat domov? (Biografické naratívy žien, ktoré prežili
holokaust). In: Salner, P. (ed.): Židovská komunita po roku 1945. Bratislava :
Zing Print, s. 9-30.
VRZGULOVÁ, M. 2007: Deti holokaustu. Bratislava : Dokumentačné stredisko ho-
lokaustu.
VRZGULOVÁ, M. 2012: Interpreting Jewish - non-Jewish relations in two biogra-
phic narratives In: Vrzgulová, M., Hlavinka J. (eds.): Výskum a vzdelávanie
o holokauste v strednej Európe/ The Research and Education about Holo-
caust in Central Europe. Bratislava : Dokumentačné stredisko holokaustu,
s. 235-256.
VRZGULOVÁ, M. 2013A: Vykročili sme. Historická pamäť a kritická reflexia minu-
losti. In: Bútora, M., Bútorová, Z., Kollár, M., Mesežnikov, G. (eds.): Odkiaľ
a kam. Dvadsať rokov samostatnosti. Bratislava : Inštitút pre verejné otáz-
ky a Kalligram, s. 173-181.
VRZGULOVÁ, M. 2013B: Holokaust na Slovensku: perspektíva divákov. Vyrovnaní
s minulosťou? In: Bitušíková, A., Luther, D. (eds.): Kultúrna a sociálna diver-
zita na Slovensku IV. : spoločenská zmena a adaptácia. Banská Bystrica :
Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií FHV, Univerzita Mateja Bela v Ban-
skej Bystrici; Bratislava : Ústav etnológie SAV, s. 98-113.
ŽIAK, M. 2003: Mrzáci studenej vojny, Bratislava : Kalligram.
ŽIAK, M. 2012: História môjho holubníka. Bratislava : Kalligram.
Peter Salner_ Židia na Slovensku po roku 1945
Poznámky
1 ___ Ústredný zväz ŽNO na Slovensku (ÚZŽNO) vznikol na základe nariade-
nia Sboru povereníkov č. 231/1945 o úprave pomerov židovskej konfesie
na Slovensku. Podľa tohto nariadenia ÚZŽNO mal za úlohu koordinovať
činnosť „živých“ náboženských obcí a spravovať majetok zaniknutých.
Podrobnejšie sa touto vyhláškou zaoberám na inom mieste. V roku 1993
zmenil názov na Ústredný zväz ŽNO v Slovenskej republike.
2 ___ V židovskej komunite sa bežne označujú hebrejským slovom kehila
(m. č. kehilot), alebo jidiš výrazom kile.
3 ___ Slovenčina umožňuje podľa konkrétnej situácie písať toto slovo s veľkým
začiatočným písmenom (keď ide o národnosť) alebo malým, pokiaľ ide
o vierovyznanie. Vzhľadom na charakter materiálu som uprednostnil
druhú možnosť. Veľké písmeno uvádzam len v prípade citácií.
4 —_ K tejto problematike podrobnejšie napr. Bumová 2009, Salner 2000, najmä
však Heitlingerová 2006.
5 ___ Prezidentský dekrét 33/1945 nariaďoval zbaviť československého občian-
stva Maďarov a Nemcov. K obom týmto národnostiam sa pred vojnou
často hlásili aj židia. Neraz ich kvôli tomu stihol rovnaký osud, vrátane
vyhnania.
6 ___ Osobne považujem za výstižnejší hebrejský termín šoa. Vzhľadom na to,
že pojem holokaust akceptujú odborníci aj verejnosť, rozhodol som sa dať
mu prednosť.
7 -__. Reakcie jednotlivcov nemali statický charakter. Menili sa v súlade s osob-
nými skúsenosťami, politickým vývojom (česko)slovenskej spoločnosti či
s medzinárodnou situáciou. Tí istí ľudia uvažovali a konali inak v roku
1945, 1949, po procesoch začiatkom päťdesiatych rokov alebo po auguste
1968.
8 ___ V prípade citovania ich označujem ako AUZ (archív Ústredného zväzu),
resp. AŽNO (archív Židovskej náboženskej obce).
9 ___ Takýto postup nie je v slovenskej etnológii (ani v iných spoločenských ve-
dách) bežný Bádatelia z pragmatických dôvodov pristupujú často k židov-
skej komunite „zvonka“, z pohľadu štátnych inštitúcií či príslušníkov majo-
rity.
10 _ Podrobnejšie o projekte píšem v inej časti tejto kapitoly.
11 ___ Z mailovej korešpondencie na fóre Svetlo, ktoré založili židovskí emigranti
zo Slovenska v roku 2004 (súkromný archív autora).
12 __ K pochopeniu tohto prístupu mi pomohol hlavný rabín Strassburgu Samu-
el Schlesinger. Počas rekonštrukcie Memoriálu Chatama Šoféra v spornej
192 situácii schválil riešenie, ktoré sa mi javilo „nie dosť halachické“. Neskôr
Poznámky
vysvetlil, že zvolil kompromis, „aby sa tu nestalo ešte niečo strašného, keď
sa tu už stalo toľko strašného“ (Salner-Kvasnica 2012: 129). Voľbu „čím
menšieho zla“ uprednostnil aj rabín Myers. Pri rozhodovaní o stavbe ko-
lumbária na bratislavskom neologickom cintoríne prijal kompromis, hoci
kremácia odporuje princípom tradičného judaizmu (Salner 2014: 129).
Príspevky boli publikované v zborníku Acta Judaica Slovaca 4, 1998.
Citované podľa Buchler 1998: 71.
Minjan (prítomnosť desiatich dospelých židovských mužov) je podmien-
kou, aby bohoslužby a iné náboženské obrady mohli prebehnúť v plnom
rozsahu. Podmienka účasti desiatich mužov vytvára puto náboženskej „zá-
vislosti“ a spolupatričnosti. V menších náboženských obciach alebo v pod-
mienkach súčasnej náboženskej vlažnosti však komplikuje organizáciu
náboženských aktivít.
Len v rokoch 1948-1949 emigrovalo do Palestíny/Izraela 8925 židov zo Slo-
venska (Buchler 1998: 74). Podľa iného prameňa do konca roka 1949 emig-
rovalo do Palestíny/Izraela 8867 židov zo Slovenska (Jablonková 1998:
166). K osudu židovského štátu neboli ľahostajní ani židia, ktorí z rôznych
dôvodov ostali na Slovensku. Ako poukážem v ďalšom texte, usilovali sa
mu pomáhať tak, ako mohli a vedeli. Napriek tomu možno súhlasiť s názo-
rom, že väčšina imigrantov „...nepřijeli do Izraele proto, že by chtěli utéct
z vyhnanství, přijeli, protože je žádná jiná země nechtěla přijmout. Byli to
uprchlíci, a nikoli sionističtí idealisté“ (Segev 2014: 455-456).
AUZŽNO, krabica 27, Jelšava, 6.6.1949.
Podrobnosti o historii a metodike projektu pozri tiež Salner 1995, 1997;
Vrzgulová 2002; Bútora 2010.
Všetky svedectvá sú prepísané aj do papierovej podoby. V prípade citova-
nia v zátvorke za textomm uvádzam skratku OH, teda oral history a v zá-
ujme ochrany osobných údajov svedkov len pohlavie a rok narodenia in-
formátora/informátorky.
O existencii mnohých z nich som dovtedy nevedel. Na druhej strane v En-
cyklopédii chýbajú niektoré náboženské obce, o ktorých informujú mate-
riály z archívu ÚZŽNO.
Predchodcom tejto publikácie je kniha Židovské náboženské obce na Slo-
vensku (1991). Na základe výskumov Eugena Bárkánya ju zostavil (a dopl-
nil) Ľudovít Dojč. Až do vydania Encyklopédie predstavovala na Slovensku
jediný dostupný zdroj materiálov o tejto problematike.
Z početnej literatúry na túto tému spomeniem aspoň Bumová 2007, 2008;
Šišjaková 2007; Šišjaková - Šmigeľ 2009; Šmigeľ 2011.
Pojmom jišuv sa označuje predvojnová židovská populácia na území Izraela.
Nepovažujem za náhodu, že všetci spomenutí autori pochádzajú z krajín,
ktoré bojovali proti nacizmu, nezažili však nemeckú okupáciu.
Peter Saíner _ Židia na Slovensku po roku 1945
Eichlerove pamäti mi dal k dispozícii jeho syn Juraj, za čo mu aj touto
cestou ďakujem. Nie sú datované, v texte je však zmienka o udalostiach
z rokov 1974 a 1975. Znamená to, že moje doterajšie datovanie (1972) nie je
správne.
Sčítaní lidu v v republice československé ze dne 1. prosince 1930. Díl I.
Praha : Statní úřad statistický 1934, s. 23.
Bárkány ֊ Doje (1991: 5) uvádzajú v tejto súvislosti 2262 z celkového počtu
3589 obcí.
Hebrejské slovo pre náboženskú obec je kehila (množné číslo kehilot), pou-
žíva sa aj jidiš výraz kile. Uvedené termíny používam v texte ako synonymá.
Podľa Jelínka na Slovensku pôsobilo len 175 náboženských obcí, pričom
120 (70,6 %) bolo ortodoxných, 30 neologických a 25 status quo ante (Jelínek
2009: 154).
Vtedajší uhorský minister školstva a osvety J. Eötvös zvolal do Budapeš-
ti kongres židovských komunít s cieľom prijať spoločné stanovy pre celé
uhorské židovstvo. Prebiehal od 16. decembra 1868 do 24. februára 1869.
Najmä jednoznačne odmietavý postoj ortodoxných rabínov prispel k defi-
nitívnemu rozkolu. Vznikli obce ortodoxné, neologické a nový smer status
quo ante, ktorý odmietal rozdelenie (Jelinek 2009: 64).
Tento proces na základe vlastných skúseností opísal Leo Kohút (1995).
Na tento problém upozorňujú napr. Eichler; Grúnhut 2015; Jelínek 2009.
„Pre mnohých prvým krokom do nového života bolo zrieknutie sa viery
a príklon k ateizmu. Príčin bolo určite viacero, no parafrázujeme výrok
jednej z preživších: ,...kde bol ten Boh, keď zabili moje dieťa? Prečo muselo
umrieť? ku ktorému niet čo dodať“ (Švolíková 2012: 40).
Zaujímavé informácie k tejto problematike prináša vo svojich memoároch
napr. dlhoročný podpredseda ÚZŽNO Ján Bernfeld (2004).
Tejto problematike sa podrobnejšie venovala Vrzgulová 2006, 2007.
Pochybnostiam či dokonca priamym obvineniam Boha sa nevyhli ani silne
veriaci ortodoxní židia (pozri Dethloff 2004: 6).
Veľa konkrétnych poznatkov o tejto problematike zozbierala a publikova-
la Alena Heitlingerová 2006.
Židovský humor reflektoval situáciu vtipom, aktuálnym vo väčšine krajín
socialistického bloku: „Pracovníkovi ministerstva Jakubovi Kohnovi šéf
vytkol, že nemá primeranú kvalifikáciu. ,Myslel som na to,‘ riekol Kohn
s úsmevom, ,medzitým som zmaturoval.* O nejaký čas prišiel nadriadený
znovu, že by bolo vhodné, keby Kohn aspoň diaľkovo študoval. Ten s úsme-
vom vytiahol index. O niekoľko týždňov sa však šéf zjavil znovu:,Všetko by
bolo v najlepšom poriadku, len keby ste sa nevolali Kohn, súdruh Kohn...*
Tento vybral z vrecka žiadosť o zmenu mena na Popesco. Zdalo sa, že sa
už naozaj nič nemôže stať. Predstavený ale zas prišiel za súdruhom Po-
Poznámky
pescom s tým, že sa znižujú stavy zamestnancov: ,V plánovacom oddelení
sme prepustili Gruna, v učtárni Weissa a aby sa to vyrovnalo, musíme
prepustiť aj jedného Popesca‘“ (Kalina 1990: 248-249). V inom vtipe Kohn
stretol svojho priateľa Bergera, ktorý mu prezradil, že sa volá Lesný. Keď
sa po čase stretli opäť, volal sa už Horský. Udivenému Kohnovi vysvetlil:
„Keď poviem, že sa volám Horský, ľudia chcú vedieť, ako som sa volal pred-
tým. A ja odpoviem, že Lesný...“
Kehila (obec) tradične okrem religióznych funkcií plnila aj sociálne, kul-
túrne, vzdelávacie a spoločenské úlohy. Preto sú citované postoje paradox-
né len zdanlivo.
Maskir je kolektívne prednášaná modlitba, určená pamiatke mŕtvych prí-
buzných (najmä rodičov). Tvorí súčasť bohoslužby počas štyroch rôznych
sviatkov (Pesach, Jom Kipur, Šmine aceret a Šavuot). Najmä v najstaršej
generácii si pri tejto príležitosti väčšinou pripomínajú blízkych, ktorí zahy-
nuli počas holokaustu.
Vanda Vitti (2015: 310) uvádza prípad ženy z Lučenca, ktorá ako jediná
z rodiny prežila Osvienčim. Nechala sa spopolniť, aby „aspoň po smrti
s nimi zdieľala tento osud“.
S podobnými výrokmi sa možno stretnúť nielen v svedectvách, ale aj
v publikovaných odborných či memoárových dielach. V radoch preživších
vyvolávali veľmi silné emócie.
MUDr. A. P: Lekárom odsúdeným na smrť. Prednáška, prednesená dňa
29. novembra 1945, v tatranskej sekcii, spolku proti TBC. Rukopis tejto
prednášky mi venoval jeho syn.
Podľa iného zdroja „pri sčítaní ľudu v roku 1950 sa k židovskému nábožen-
stvu prihlásilo 15 514 osôb“ (Iancu 2014: 166). S ohľadom na dobové procesy
(počet preživších, alija do Izraela, zmeny hodnotových orientácií, reakcie
na nástup komunistickej moci) a ostatné pramene sa tento údaj javí ako
nadhodnotený.
Zápisnica spísaná na schôdzi širšieho výboru SRP-u dňa 4. mája 1948 (AŽ-
NO).
Sionistické ideály neboli v komunite všeobecne akceptované. Aliju z rôz-
nych dôvodov odmietla dokonca aj časť členov hnutia. Patrili k nim naj-
mä tí, ktorí nevstúpili z presvedčenia, ale zo spoločenských dôvodov, kvôli
priateľom. Aj vtip dokumentuje existenciu rôznych názorov na emigráciu
do Izraela: Pred Haifou sa míňajú dve lode. Jedna smeruje do prístavu,
druhá pláva preč z Izraela. Na oboch palubách stoja cestujúci, hľadia na
druhú loď a významne si klopú po čele... Niektorí z tých, ktorí v štyridsia-
tych rokoch emigrovali, zvolili návrat.
Text piesne som dostal od pani Márie R. Poznala ho od svojej staršej sestry,
členky Brigády Chavivy Reikovej.
Peter Salner__ Židia na Slovensku po roku 1945
AUZŽNO, krabica 1, Žilina, 5.4.1949.
AUZŽNO, krabica 1, Žilina, 1.10.1952.
AUZŽNO, krabica 3, Lučenec, 29.4.1952.
Čas, roč. 2, č. 36, 3.6.1945, s. 3. Sme za poriadok na Slovensku, bezpečnosť
osobnú a majetkovú (cit. podľa Bumová 2011B: 26).
Citované podľa Bumová 2014: 62.
Pozri tiež Proces...; Langerová 2009; Lóbl 1968 atď.
Zaujímavé poznatky z českého prostredia prináša najmä kniha Aleny
Heitlingerovej (2006), slovenský materiál prezentuje Salner 2007.
Tento výrok uviedol 23.12.2015 muž (1947) v neformálnom rozhovore na
tému súčasnej židovskej identity.
K situácii židov po roku 1945 podrobnejšie Bikont 2008; Pellar 2009; Segev
2014; Snyder 2010, 2015, najmä však Gross 2008 a Lowe 2014.
Tieto udalosti sa často označujú ako „pogrom“. Šmigeľ (2011: 251) zvolil
pojem „výtržnosti“, ktorý považujem za výstižnejší. Osobne sa v prípade
Slovenska prikláňam k termínu „násilnosti“, ktorý podľa môjho názoru
zohľadňuje mieru a charakter týchto udalostí.
Pozri Kamenec 1999.
Podrobnejšie Bumová 2007; Šmigeľ 2011; Kalina 2000.
Podľa R. Buchlera (1998: 70-71) „koncom roka 1946 bolo v rámci Ústredné-
ho zväzu židovských náboženských obcí registrovaných viac ako 24 000
osôb židovského vierovyznania, roztrúsených v 135 lokalitách. V tom roku
bolo na Slovensku činných 127 náboženských obcí a synagogálnych spo-
ločností. V Bratislave, Košiciach a Dunajskej Strede znovu otvorili rabína-
ske učilištia (ješivy)“.
AUZŽNO, krabica 58, Trebišov, 10.11.1949.
Zápisnica z výborovej schôdze Ústredného zväzu židovských nábožen-
ských obcí na Slovensku. AŽNO Bratislava, 9.5.1955, nezaradené.
Nie je cieľom tejto práce analyzovať princípy a dejiny sionistického hnutia
(k tomu pozri Avineri 2001; slovenské reálie Baláž 2010).
Slobodu vierovyznania zaručoval Ústavný zákon 150/1948. Podľa § 15 „sve-
tový názor, víra nebo presvedčení nemůže být nikomu na újmu, nemůže
však být důvodem k tomu, aby někdo odpíral plnit občanskou povinnost
uloženou mu zákonem“. Nasledujúci paragraf deklaruje právo „vyznávat
soukromě i veřejně jakoukoli náboženskou víru, nebo být bez vyznání“.
V praxi však bežne dochádzalo k porušovaniu týchto ústavných práv. Ná-
boženskú slobodu deklaruje aj „socialistická ústava“, pričom zdôrazňuje
prioritu „vedeckého svetonázoru“. Podľa čl. 16 „Veškerá kulturní politika
v Československu, rozvoj vzdelaní, výchova a vyučovaní jsou vedeny v du-
chu vedeckého svetového názoru, marxismu-leninismu, a v těsném spojení
se životem a prací lidu.“ Článok 32 deklaruje slobodu vierovyznania, ktorú
Poznámky
ale v nasledujúcom bode relativizuje nadradením zákonov nad ústavu: „(1)
Svoboda vyznaní je zaručena. Každý může vyznávat jakoukoli nábožen-
skou víru, nebo být bez vyznaní, i provádět náboženské úkony, pokud to
není v rozporu se zákonem. (2) Náboženská víra nebo presvedčení ne-
může být důvodem k tomu, aby někdo odpíral plnit občanskou povinnost,
která je mu uložena zákonem.“
Židovský humor pôvodne definoval sionistu ako žida, ktorý za peniaze
druhého žida posiela tretieho žida do Palestiny. Po holokauste však hnu-
tie (aj vďaka podpore medzinárodných židovských organizácií) pracovalo
oveľa efektívnejšie.
Pre Štátnu bezpečnosť ešte v sedemdesiatych rokoch sionizmus bol „na-
cionálno šovinistická, fašistická ideológia a prax, ktorá predstavuje jednu
z najreakčnejších foriem súdobého antikomunizmu a antisovietizmu“ (Bu-
mová 2006B: 73).
Heda Kovályová, vdova po obžalovanom a popravenom Rudolfovi Margo-
liusovi prirovnáva písanie dobovej tlače k nacistickému Sturmeru a cel-
kovú atmosféru spoločnosti k obdobiu okupácie Čiech v rokoch 1939-1945
(Kovályová 1992: 160-163).
Michael Gero napísal rukopis svojich dosiaľ nepublikovaných spomienok
v Hamburgu, kam emigroval po auguste 1968. Požičal mi ich jeho syn Pe-
ter, ktorému chcem touto cestou poďakovať.
Podrobnejšie k tejto problematike pozri Bumová 2012.
Rozsudok v trestnej veci proti Šimonovi Ornsteinovi a spol. Najvyšší súd,
5.-7.8.1953, T4/53, s. 1-2.
Časť poznatkov o vzniku a dejinách ÚZŽNO som použil v úvodnej štúdii
publikácie Ľudia z Kile (v tlači).
231 Vyhláška Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 10. septem-
bra 1945, ktorou sa uverejňuje uznesenie Zboru povereníkov Slovenskej
národnej rady o úprave pomerov židovskej konfesie na Slovensku. In:
Úradný vestník, ročník 1945, č. 23, 29. septembra 1945, s. 515-516.
Tamže, s. 516. Pozri tiež Jelínek 2009: 154.
Vyhláška, s. 515.
Slovo Spolok je v tomto prípade nepatričné. SRP sa oficiálne nazýval
Sdruženie rasovo prenasledovaných...
Tamže, s. 516. V tom čase išlo o Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre
školstvo a osvetu. Po nástupe komunistickej moci prevzal kontrolnú funk-
ciu Slovenský úrad pre veci cirkevné (Slovúc).
AÚZŽNO, krabica 3, Michalovce, 14.11.1946.
AÚZŽNO, krabica 3, Michalovce, 17.11.1946.
K dôvodom mohla patriť aj skutočnosť, že (ako uvádzam vyššie) absencia
stanov dávala vedeniu UZŽNO zvýšené právomoci.
Peter Salner _ Židia na Slovensku po roku 1945
AUZŽNO, krabica 3, Michalovce, 20.11.1946.
AUZŽNO, krabica 25, Spišská Nová Ves, 9.5.1947.
AUZŽNO, krabica 3, Lučenec, 30.12.1949.
Zápisnica o zasadnutí výboru Ústredného zväzu židovských nábožen-
ských obcí v Bratislave, konanej dňa 14.11.1954 (AÚZŽNO).
Podmienkou členstva bolo, aby žiadateľ mal židovskú matku, alebo kon-
vertoval na ortodoxný judaizmus.
„Židia totiž mali smutnú skúsenosť s evidenciou Židov za éry Hitlerovej.
Ústredňa Židov (...) mala aj oddelenie Evidencie Židov. Táto evidencia
usnadnila nemeckým okupantom najmä v roku 1944 vypátrať Židov pre
deportáciu“ (Eichler: 8).
AÚZŽNO, krabica 3, Lučenec, 20.11.1951.
AÚZŽNO, krabica 3, Lučenec, 26.12.1951.
AÚZŽNO, krabica 25, Spišské Podhradie, 26.6.1953.
AÚZŽNO, krabica 25, Spišské Podhradie, 26.6.1953.
AÚZŽNO, krabica 25, Spišské Podhradie, 26.6.1953.
AÚZŽNO, krabica 25, Spišské Podhradie, 30.6.1953.
AÚZŽNO, krabica 1, Žilina, 6.4.1956.
AŽNO Bratislava, Organizačný štatút, 15.6.1965.
Organizačný štatút, prijatý 1. októbra 1965, čl. 13 (AŽNO Bratislava). Pod-
mienky v zátvorke znamenajú obriezku; židovský sobáš; požehnania po-
čas šábesu a tradičné pochovanie do zeme za prítomnosti minjanu (10
dospelých židovských mužov).
AŽNO Bratislava, 31.10.1965.
Dodnes citlivá otázka rieši dilemu, či na Valnom zhromaždení ÚZŽNO za-
stupuje každú obec jeden volič, alebo sa počet delegátov (hlasov) odvíja od
počtu členov danej obce. V súčasnosti platí pravidlo, že každých 125 členov
zastupuje jeden delegát.
Prehlásenie. AŽNO Bratislava, 31.10.1965.
Hebrejské slová sú do textu vpísané rukou. Za ich preklad ďakujem J. Miel-
carkovej a V. Trabalkovi.
Zápisnica spísaná dňa 19.8.1945 na zasadnutí poradného zboru aut. ort.
židovskej náboženskej obce v Bratislave (AŽNO Bratislava, nezaradené).
Aguda (presnejšie Agudat Israel) je svetovou organizáciou ortodoxného
židovstva (Jelínek 2009: 152).
Zápisnica spísaná na zhromaždení židovskej náboženskej obce dňa 18. au-
gusta 1946 (AŽNO Bratislava).
Konkrétnym využitím tohto majetku sa bude zaoberať samostatná kapitola.
AUZŽNO, krabica 24, Dolný Kubín, 26.7.1946.
Podľa Eichlera: „Poetove bude to vyžadovať najmenej desať členov muž-
ského pohlavia, organizovaných a majúcich synagógu/modlitebňu, kde sa
Poznámky
môžu a fakticky konajú bohoslužby“ (Eichler : 27). Neskôr sa podmienky
zmiernili, takže kritériom bolo, aby sa bohoslužby „...konali aspoň raz do
týždňa o sobotách“ (Eichler : 28).
AÚZŽNO, krabica 52, Šaštin, 7.10.1946.
AUZŽNO, krabica 52, Šaštin, 24.10.1946.
AUZŽNO, krabica 52, Šaštin, 13.11.1946.
Zmienku o osude tohto interiéru som našiel v liste ÚZŽNO do Trnavy:
„Pridelili sme Vám kostolné zariadenie z Turzovky a Púchova n.V. Kostolné
zariadenie z Dolného Kubína sme Vám predbežne prideliť nemohli, kým
nevyšetríme záležitosť v Dolnom Kubíne. Predpokladáme však, že kostol-
né zariadenie z menovaných 2 obcí Vám bude predbežne stačiť“ (AUZŽ-
NO, krabica 58, Trnava, 12.8.1946).
AUZŽNO, krabica 24, Dolný Kubín, 6.8.1946.
AUZŽNO, krabica 24, Dolný Kubín, 8.8.1946.
AUZŽNO, krabica 2, Hanušovce, 17.3.1950.
AÚŽNO, krabica 27, Bardejov, 28.11.1948.
AÚZŽNO, krabica 1, Plešivec, 2.8.1946
AUZŽNO, krabica 58, Vrútky, 12.10.1949.
AUZŽNO, krabica 58, Vrútky, 19.5.1950.
AUZŽNO, krabica 25, Spišská Nová Ves, 24.2.1955.
AUZŽNO, krabica 27, Banská Štiavnica, 10.11.1953.
AUZŽNO, krabica 1, Žabokreky, 13.4.1947
AUZŽNO, nezaradené, Svätý Kríž, 4.3.1947
AUZŽNO, krabica 4, Modrý kameň, 10.1.1947.
AUZŽNO, krabica 4, Modrý kameň, 24.3.1947.
AUZŽNO, krabica 4, Modrý kameň, 12.4.1947
AUZŽNO, krabica 4, Modrý kameň, 16.4.1947.
AUZŽNO, nezaradené, Veľký Meder, bez dátumu
AUZŽNO, krabica 25, 4.1.1950.
AUZŽNO, nezaradené, Svätý Kríž, 4.3.1947. Ide o symbolický les na pamiat-
ku obetí.
AUZŽNO, krabica 58, Vrútky, 4.8.1949. V tomto prípade išlo o výnos z pre-
daja časti cintorína.
AUZŽNO, krabica 58, Trstená, 22.6.1948.
AUZŽNO, krabica 1, Zlaté Moravce, 22.9.1949.
AUZŽNO, krabica 1, Zlaté Moravce, 12.10.1949.
AUZŽNO, krabica 1, Žabokreky, 17.6.1947.
AUZŽNO, krabica 24, Brezno nad Hronom, 23.3.1949. Pokiaľ ide o spomí-
nanú synagógu, na základe výmeru z 18.3.1952 ONV „prideľuje budovu
bývalého židovského kostola pre RSD v Březne na skladištné účely“.
AUZŽNO, krabica 25, Stará Ľubovňa, 14.7.1948.
Peter Salner _ Židia na Slovensku po roku 1945
AUZŽNO, krabica 25, Spišská Nová Ves, 9.5.1947.
AUZŽNO, krabica 25, Spišská Nová Ves, 6.6.1947.
AUZŽNO, Krabica 7, Krnča, 10.9.1965.
V iných prameňoch, ktoré mám k dispozícii, sa Briefovo meno v tejto sú-
vislosti nespomína.
Zápisnica spísaná na zhromaždení židovskej náboženskej obce dňa 18. au-
gusta 1946. (AŽNO Bratislava)
V Piešťanoch „už 19. júna 1945 sa uskutočnilo prvé verejné zhromaždenie
členov autonómnej ortodoxnej židovskej obce. Rozhodlo sa zjednotiť obe
oddelené obce a postarať sa o vybudovanie alebo udržiavanie najdôleži-
tejších inštitúcií ako minjan, šechita, mikve, Chevra kadiša“ (Iltis 1959: 182).
V Žiline hľadali kompromis. Predseda ortodoxnej obce I. Klein „poukázal
na protest ortodoxných rabínov proti zjednoteniu a navrhol, aby v Žiline
židovské zariadenia slúžili všetkým členom bez ohľadu na to, ku ktorej
obci patria“. V zjednotenej obci sa „I. Klein stal podpredsedom ŽNO a sú-
časne predsedom dôležitej kuchynskej komisie, ortodoxný Jakub Herzka
je zvolený za správcu kostola atď.“ (Frankl-Frankl 2008: 289-290).
AUZŽNO, krabica 3, Michalovce, 20.11.1946
AŽNO Zápisnica spísaná na shromáždění židovskej náboženskej obce,
18.8.1946. Výbor mal napokon 35 členov a 13 náhradníkov.
Mám k dispozícii list s hlavičkou „Ort. Židovská náboženská obec v Bra-
tislave“ s dátumom 25.10.1965. Ďalší list (8.11.1965) má hlavičku „Židovská
náboženská obec v Bratislave“. Obe hlavičky sa používali striedavo
K tomuto pohľadu prispieva vyhláška 231/1945, podľa ktorej sú obce povin-
né „uspokojovať potreby ortodoxných veriacich“. V reálnych podmienkach
to znamená pôsobenie ortodoxných rabínov a obradov.
V súčasnosti každú obec v prezídiu ÚZZNO zastupuje jeden delegát na
každých 125 členov.
Organizačný štatút. Do platnosti vstúpil po schválení Povereníctvom SNR
pre školstvo a kultúru dňa 1.10.1965 (AŽNO Bratislava).
Jelínek (2009: 417) uvádza, že Lipa bol vo funkcii predsedu až do roku 1958,
podľa mňa je však správny údaj B. Eichlera, že nastúpil na tento post po
prijatí stanov v roku 1955.
Existujú úvahy, že oficiálnu absenciu funkcie predsedu vyvolal strach zo
spomínanej kliatby Ch. Šoféra. Ako uvádzam vyššie, Benjamín Eichler to
vysvetľuje faktom, že voľby sa nemohli uskutočniť, pretože neboli schvále-
né stanovy.
Jelínek (2009: 417) datuje odchod Ehrentala a nástup Grunwalda rokom
1981.
Stanovy ÚZŽNO z roku 1998 v čl. 13, bod 2 zaviedli funkciu čestného pred-
sedu: „Prezídium na svojej ustanovujúcej schôdzi volí zo svojho stredu čest-
Poznámky
neho predsedu, výkonného predsedu ÚZŽNO, podpredsedu a riaditeľa
kancelárie ÚZŽNO.“ Rozsah jeho práv a povinností sa postupne vyvíjal.
Podľa čl. 9 súčasných stanov z roku 2015 je táto funkcia doživotná. Okrem
reprezentatívnych povinností čestný predseda je členom Prezídia a Užšie-
ho prezídia ÚZŽNO. Od vzniku tejto funkcie ju zastáva Pavel Traubner.
Nie každá remeselnícka činnosť bola akceptovaná. ŽNO Bardejov pro-
testovalo, že v bývalej modlitebni podkúvajú kone, „a je smutné, že svätá
miestnosť je zneužitá pre takéto ciele“ (AÚZŽNO, krabica 27, Bardejov,
25.1.1948). Obvinený sa bránil, že „v dielni robí čisté kováčske práce. Kone
podkováva na voľnom priestranstve pred dielňou, na mieste vzdialenom
6-8 m od dielne“ (AÚZŽNO, krabica 27, Bardejov, 9.9.1948).
V prípade cintorína v Oponiciach miestny hygienik určil tleciu dobu „na
dobu 10 rokov u detí pochovaných vo veku nad 10 rokov“, resp. „tleciu dobu
na dobu 13 rokov u osôb pochovaných starších nad 10 rokov“ (AÚZŽNO,
krabica 8, Oponice, 19.2.1963). Aktuálny zákon (par. 19/3) uvádza: „Ľudské
ostatky musia byť uložené v hrobe najmenej do uplynutia tlecej doby, ktorá
podľa zloženia pôdy musí trvať najmenej 10 rokov“ (Zákon o pohrebníctve
131/2010 Z.z. uverejnený v Zbierke zákonov 56/2010).
Publikáciu v roku 1959 spoločne vydali ÚZŽNO a Rada českých židov-
ských náboženských obcí.
Zápisnica zo zasadnutia ÚZŽNO, november 1955. Okrem obcí pôsobilo
na Slovensku aj 47 náboženských komunít, ktoré spadali pod právomoc
jednotlivých ŽNO.
Rituálne rezanie dobytka a hydiny.
AŽNO Bratislava, 14.11.1954. V ďalšom texte zápisnica informuje o kro-
koch, ktoré uskutočnil Zväz spolu so Slovenským úradom pre veci cirkev-
né a s cirkevným oddelením KNV v Bratislave „...na odčinenie tohto záka-
zu“.
AÚZŽNO, krabica 3, Michalovce. Výťah zo zápisnice Rady ONV v Micha-
lovciach, konanej dňa 8. apríla 1953.
Pravidelné bohoslužby a iné náboženské aktivity vykazuje v tomto období
18 z 19 ŽNO, ktoré uvádza Illis 1959.
AÚZŽNO, krabica 24, Senica, 3.7.1956.
AÚZŽNO, krabica 58, Trnava, 15.5.1956
AÚZŽNO, krabica 1, Žilina, 27.7.1953.
AÚZŽNO, krabica 1, Žilina, 18.8.1953.
AÚZŽNO, krabica 23, Nitra, 8.7.1971.
Historik Ján Hlavinka (2005) oprávnene charakterizoval situáciu v obdo-
bí normalizácie názvom svojej štúdie „Komunita pod kontrolou“. Podľa
I. Bumovej židovská komunita „v období rokov 1948-1989 predstavovala
spoločenstvo, ktoré totalitný režim vnímal prinajmenšom ako ,nespoľah-
Peter Salner _ Židia na Slovensku po roku 1945
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
livé‘“. Oficiálne bol predmetom záujmu „Izrael“, „sionizmus“ či „židovský
nacionalizmus“ (Bumová 2007: 67).
— Slovenská republika ako prvá z postkomunistických krajín prijala zákon
o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a nábo-
ženským spoločnostiam pod č. 282/1993 Z.z. Platiť začal od 1.1.1994. Neskôr
ho upravili a doplnili ďalšie zákony (503/2003 o navrátení vlastníctva k po-
zemkom) a ďalšie.
___ Www.uzzno.sk
___ AÚZŽNO, krabica 23, Spišská Belá, 3.12.1947.
___ AÚZŽNO, krabica 23, Spišská Belá, 15.12.1947.
— Na západe Slovenska túto úlohu plnil Pavol Weiss z Bratislavy. V polovici
päťdesiatych rokov prevzal Fischerovu funkciu Eugen Bárkány a po ňom
Artur Luknár.
--- „ŽNO v Žabokrekoch pozostáva z troch židovských rodín a v okolí sa na-
chádza niekoľko súvercov.“ AÚZŽNO, krabica 1, Žabokreky, 10.9.1946.
___ AÚZŽNO, krabica 1, Žabokreky, 10.9.1946.
___ Zápisnica o zasadnutí Ústredného zväzu židovských náboženských obcí
na Slovensku, konanej dňa 14.11.1954 (AŽNO Bratislava).
___ Problémy a diskusie na túto tému neprestali ani po novembri 1989. Zdá sa,
že hľadanie finančne, nábožensky a ľudsky vhodného riešenia potrvá ešte
dlhý čas.
___ Tento názor potvrdzujú archívne údaje z viacerých obcí.
___ Židovské náboženské obce alebo ÚZŽNO zodpovedajú za stav cintorínov,
ale starosť o hroby je povinnosťou pozostalých: „Čo sa týka jednotlivých
náhrobných kameňov, je situácia nasledovná: Keď niektorý z našich sú-
vercov zistí, že náhrobný kameň ich príbuzných je spadnutý, alebo vyža-
duje inú opravu, je to povinnosťou rodinných príslušníkov, aby si náhrobné
kamene udržiavali v poriadku.“ AÚZŽNO, krabica 20, Pruské, 10.2.1964.
___ Odznelo v rámci diskusie na mailovom fóre Svetlo, ktoré funguje od roku
2004. Združuje slovenských a českých židov doma aj v zahraničí. Súkrom-
ný archív autora. Podrobnejšie pozri Salner 2007, 2010.
___ V súčasnosti prebieha pokus o presnú evidenciu. Podľa neúplných vý-
sledkov v majetku Zväzu a židovských obcí je okolo 450 cintorínov. Z toho
v 141 prípadoch „na listoch vlastníctva je uvedená iná kultúra, napr. orná
pôda, trvalý trávnatý porast, ostatná plocha a pod.“. Približne 220 ďalších
cintorínov má iného majiteľa. (Hodálová, O.: Správa o stave židovských
cintorínov na Slovensku z majetkoprávneho hľadiska. 24.11.2015. Interný
materiál ÚZŽNO.
___ Súkromný archív autora.
___ AÚZŽNO, nezaradené, Skalica, 9.11.1947.
____ AÚZŽNO, nezaradené, Skalica, 19.1.1950.
202
179
Poznámky
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
AUZŽNO, nezaradené, Skalica, 23.1.1950.
AUZŽNO, nezaradené, Skalica, 21.1.1955.
AUZŽNO, krabica 58, Trnava, 21.5.1947.
AÚZŽNO, krabica 6, Beckov, 24.8.1947.
AUZŽNO, krabica 6, Beckov, 28.5.1965. Odosielateľom bola Vyššia vojen-
ská prokuratúra, adresátom ÚZŽNO.
AUZŽNO, nezaradené, Čierna nad Tisou, 8.8.1955.
AUZŽNO, krabica 8, Gbely, 9.7.1958.
AUZŽNO, krabica 4, Malacky, 11.7.1955.
AUZŽNO, krabica 3, Michalovce, 5.4.1948.
AUZŽNO, krabica 2, Hanušovce n.T., 15.5.1962.
AUZŽNO, krabica 50, Nová Baňa, 6.8.1967.
AUZŽNO, krabica 25, Spišská Nová Ves, 20,10.1967.
AUZŽNO, krabica 25, Spišská Nová Ves, 31.3.1970.
AUZŽNO, nezaradené, Dolná Krupá, 23.12.1968.
AUZŽNO, krabica 10, Bohdanovce, 24.5.1957.
AUZŽNO, krabica 10, Bohdanovce, 29.5.1958.
AUZŽNO, krabica 10, Bohdanovce, 25.6.1958,
AUZŽNO, krabica 10, Bohdanovce, 26.9.1958.
AUZŽNO, krabica 10, Bohdanovce, 31.5.1962.
AUZŽNO, krabica 10, Bohdanovce, 13.11.1958.
AUZŽNO, krabica 10, Bohdanovce, 13.11.1962.
Nešlo o ojedinelý jav. Podobný spor o trávu z cintorína prebehol napr. aj
v obci Senné. (AUZŽNO, krabica 10, Senné, 9.6.1961; 12.6.1961).
AUZŽNO, krabica 8, Falkušovce, 7.1.1975.
Nesprávne stotožnenie ÚZŽNO a ŽNO Bratislava bolo medzi členmi ko-
munity častým javom.
AUZŽNO, krabica 13, Spišská Stará Ves, 15.8.1968. Pisatelka pripisovala
zodpovednosť za tento stav ÚZŽNO, ale svoj list poslala na adresu ŽNO
Bratislava.
. AUZŽNO, krabica 12, Nitrianske Pravno, 8.12.1983.
. AUZŽNO, krabica 1, Plešivec, 1.7.1949.
. AŽNO Bratislava, 7. augusta 1964.
- AUZŽNO, krabica 8, Nacina Ves, 1956 (deň a mesiac nečitateľný).
. AUZŽNO, krabica 52, Šaštín, 26.4.1970.
_ AUZŽNO, krabica 9, Sokolany, 30.1.1963.
_ AUZŽNO, krabica 8, Oponice, 12.4.1965.
_ AUZŽNO, krabica 8, Oponice, 10.4.1965.
_ AUZŽNO, krabica 7, Záhorská Ves, 17.5.1971.
֊ AUZŽNO, krabica 11, Biskupova, 10.9.1969
֊ AUZŽNO, krabica 11, Biskupova, 20.10.1969. 203
Peter Salner_ Židia na Slovensku po roku 1945
204
216
217
218
219
220
221
222
223
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
___ AUZŽNO, krabica 51, Trnovec nad Váhom, 20.6.1965.
___AUZŽNO, krabica 51, Trnovec nad Váhom, 12.7.1957
___AUZŽNO, krabica 1, Žilina, 21.3.1965.
___ AUZŽNO, krabica 1, Žilina, 1.4.1965.
___ AUZŽNO, krabica 23, Čadca, 31.5.1955.
___ AUZŽNO, krabica 23, Čadca, 18.11.1960.
___ AUZŽNO, krabica 23, Čadca, 9.12.1960.
_____ AUZŽNO, krabica, Beluša 7.9.1977.
___AUZŽNO, krabica 54, Beluša, 11.11.1977.
___AUZŽNO, krabica 23, Čadca, 13.11.1945.
___ AUZŽNO, krabica 54, Kuklov, 30.10.1946
--- AUZŽNO, krabica 8, Pribeník, 29.7.1948.
___ AUZŽNO, krabica 20, Bošáca, 9.11.1945.
— Zoznam nie je úplný. Chýbajú v ňom prinajmenšom bratislavské synagó
gy. Z nich prvú (ortodoxnú) zrúcali v roku 1958, o neologickej bolo v čase
zostavovania zoznamu známe, že ju čaká rovnaký osud. Zachovala sa len
synagóga na Heydukovej ulici, ktorá je používaná dodnes.
— AUZŽNO, krabica 23, Bánovce nad Bebravou, 7.8.1971.
--- „Veľa synagóg bolo použitých na uskladnenie tovaru ešte za bývalého Slo-
venského štátu a pre nedostatok skladovacích priestorov aj po skončení
vojny.“ (Eichler : 9)
___ Podľa správy E. Fischera synagóga v Kokave nad Rimavicou sa už v roku
1947 zmenila na „brusiarsku dielňu na sklo“ a v ďalšej miestnosti tohto ob-
jektu bolo holičstvo. AUZŽNO, krabica 6, Kokava nad Rimavicou, 17.8.1947.
--- AUZŽNO, krabica 4, Malacky 12.1.1951.
--- AUZŽNO, krabica 10, Veľké Leváre, 25.8.1947.
___ Zmluva o predaji synagógy z roku 1952 obsahuje v bode 7 podmienku,
podľa ktorej „kupiteľka sa zaväzuje, že na mieste, na ktorom doteraz stál
židovský kostol, nepostaví takú budovu, ktorá by slúžila pre hostinec alebo
iný podobný účel, zneucťujúci pamiatku kostola“. (AUZŽNO, krabica 25,
Spišská Nová Ves, 31.3.1952).
--- Pozri poznámku 225.
---AUZŽNO, krabica 24, Senica nad Myjavou, 10.7.1948.
---AUZŽNO, krabica 24, Senica nad Myjavou, 22.7.1948.
---AUZŽNO, krabica 24, Senica nad Myjavou, 13.8.1948.
___ AUZŽNO, krabica 1, Žilina, 5.3.1948.
--- AUZŽNO, krabica 1, Zlaté Moravce, 29.6.1949
--- AUZŽNO, krabica 27, Bardejov, 12.10.1950.
--- AUZŽNO, krabica 12, Porubá pod Vihorlatom, 23.1.1959.
___ Nie je jasné, či sa obvinenia zakladali na skutočnosti. Každý záujemca o ži-
dovský majetok musel k žiadosti priložiť „osvedčenie o národnej, štátnej
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
256
257
258
259
260
261
Poznámky
a politickej spoľahlivosti“. Samozrejme je možné, že niektorí tento doklad
získali neoprávnene, ale aj to, že bývalý predseda takýmto spôsobom pre-
sadzoval iných uchádzačov.
____ AUZŽNO, krabica 24, Turzovka, 21.11.1946.
____ AUZŽNO, krabica 24, Turzovka, 28.1.1947.
____ AUZŽNO, krabica 24, Turzovka, 13.9.1946
____ AUZŽNO, krabica 7, Záhorská Ves, 28.6.1948.
____ AUZŽNO, krabica 5, Halič pri Lučenci, 25.8.1949.
____ AUZŽNO, krabica 5, Halič pri Lučenci, 14.9.1949.
____ AUZŽNO, krabica 5, Poltár, 25.3.1947.
____ AUZŽNO, krabica 5, Poltár, 30.8.1947.
____ AUZŽNO, krabica 5, Poltár, 2.9.1947.
____ AUZŽNO, krabica 10, Veľké Leváre, 15.9.1946.
____ AUZŽNO, krabica 5, Poltár, 11.1.1951.
____ AUZŽNO, krabica 8, Čaňa, 17.6.1948.
____ AUZŽNO, krabica 8, Čaňa, 13.12.1948.
____ AUZŽNO, krabica 8, Čaňa, 3.2.1949.
____ AUZŽNO, krabica 8, Čaňa, 14.11.1989.
____ AUZŽNO, krabica 23, Bánovce nad Bebravou, 21.7.1951.
____ Do tohto počtu rátam tiež všetkých členov triumvirátu, ktorý viedol Zväz
v rokoch 1972 1973.
205
Summary
In this publication I focus on the responses of Jewish communal or-
ganizations to the new situation in the first few years after the Holocaust.
In particular, I pay attention to the activities of the Central Federation
of Jewish Religious Communities (UZŽNO) and the individual Religious
Communities. They represented the only Jewish institutions recognized
by the state that have existed continuously since 1945 until today.
The book is divided into four chapters (in addition to an Introduc-
tion and Conclusion). The first chapter (Origins and sources) presents the
methods and sources used. Findings from ÚZŽNO archive research were
of key importance. The data I encountered here bring hitherto unknown
information on the fates of the over 100 Jewish Religious Communities,
which did not resume their activities after the Holocaust. The main rea-
son for their decline was that they did not have enough members to form
a minyan. They were unable to hold Jewish services and perform rituals.
ÚZŽNO set the regular performance of religious activities as a condition
to support further functioning of a Jewish Religious Community Some
communal organizations, which failed to meet this criterion, disagreed.
Archive materials contain important information about the fate of these
Communities’ property.
Second chapter named Those who (failed to) survive shares the in-
dividual fates of Slovak Jews. Over 100 000 people or about 80 % of the
pre-war community died in the years 1942-1945. Those who survived had
to come to terms with the recent suffering but also with problems in rein-
tegrating into the society Some of them stayed true to their faith and their
Objekt bývalej synagógy
v Trstenej. Foto Ľubo Stacho.
209
Peter Salner_ Židia na Slovensku po roku 1945
ancestral traditions, others chose emigration (in particular to Palestine/
Israel) or sought a future in assimilation. The loss of faith and rejection of
Judaism represented one of survivors’ frequent responses. This solution
did not automatically imply leaving the Jewish community. To the contra-
ry, many secular Jews became members of Jewish Religious Communities
and influenced their character. These decisions were also affected by anti-
Jewish violence taking place in 1945-1948 in various regions of Slovakia.
Third chapter deals with the formation and functioning of UZZNO.
This umbrella organization of Slovak Jews was formed in September 1945
based on Decree of the Slovak National Council no. 231/1945 on Regula-
tion of Conditions of the Jewish Faith in Slovakia. UZZNO’s obligations
included the administration of property of discontinued Jewish commu-
nities and the organization of the functioning Jewish communities. The
decree also stipulated that there can be only one Jewish community in
every city. This brought together under one roof orthodox and neological
believers but also secular Jews who opted for Jewish Religious Commu-
nity membership for various reasons. The formation of UZZNO met with
the resistance of orthodox Jews, who insisted on their separate existence.
Despite various objections and problems, in retrospect the decision of the
Slovak National Council favorably influenced further developments in the
Jewish community.
The final chapter (Synagogues, cemeteries and other properties
of religious communities) provides specific data on the fates of cemeter-
ies and synagogues. The material presented confirms the efforts of the
responsible officials to abide by the principles of Judaism but also the
problems related to it. The struggle to preserve the inviolability of cem-
eteries met with a lack of understanding from the authorities and from
non-Jewish fellow citizens who were interested in using cemetery grounds
for construction or agriculture. Regarding synagogues, UZZNO leader-
ship preferred to sell them with the proviso that they will not be used as
entertainment venues. Therefore, they agreed with conversions of these
premises into silos, storage, apartments or workshops, while rejecting
proposals that wanted to establish cultural centers, theaters, cinemas,
restaurants, etc.
The Conclusion brings a brief summary of the results presented.
210
|
any_adam_object | 1 |
author | Salner, Peter 1951- |
author_GND | (DE-588)103480331 |
author_facet | Salner, Peter 1951- |
author_role | aut |
author_sort | Salner, Peter 1951- |
author_variant | p s ps |
building | Verbundindex |
bvnumber | BV043902020 |
classification_rvk | LB 46310 |
ctrlnum | (OCoLC)967274748 (DE-599)BVBBV043902020 |
discipline | Sozial-/Kulturanthropologie / Empirische Kulturwissenschaft |
edition | Prvé slovenské vydanie |
era | Geschichte 1945-2015 gnd |
era_facet | Geschichte 1945-2015 |
format | Book |
fullrecord | <?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><collection xmlns="http://www.loc.gov/MARC21/slim"><record><leader>02408nam a2200493 cb4500</leader><controlfield tag="001">BV043902020</controlfield><controlfield tag="003">DE-604</controlfield><controlfield tag="005">20170522 </controlfield><controlfield tag="007">t</controlfield><controlfield tag="008">161128s2016 a||| |||| 00||| slo d</controlfield><datafield tag="020" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">9788022415101</subfield><subfield code="9">978-80-224-1510-1</subfield></datafield><datafield tag="035" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">(OCoLC)967274748</subfield></datafield><datafield tag="035" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">(DE-599)BVBBV043902020</subfield></datafield><datafield tag="040" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">DE-604</subfield><subfield code="b">ger</subfield><subfield code="e">rda</subfield></datafield><datafield tag="041" ind1="0" ind2=" "><subfield code="a">slo</subfield></datafield><datafield tag="049" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">DE-12</subfield><subfield code="a">DE-11</subfield></datafield><datafield tag="084" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">LB 46310</subfield><subfield code="0">(DE-625)90561:865</subfield><subfield code="2">rvk</subfield></datafield><datafield tag="084" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">7,41</subfield><subfield code="2">ssgn</subfield></datafield><datafield tag="100" ind1="1" ind2=" "><subfield code="a">Salner, Peter</subfield><subfield code="d">1951-</subfield><subfield code="e">Verfasser</subfield><subfield code="0">(DE-588)103480331</subfield><subfield code="4">aut</subfield></datafield><datafield tag="245" ind1="1" ind2="0"><subfield code="a">Židia na Slovensku po roku 1945</subfield><subfield code="b">(komunita medzi vierou a realitou)</subfield><subfield code="c">Peter Salner</subfield></datafield><datafield tag="250" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">Prvé slovenské vydanie</subfield></datafield><datafield tag="264" ind1=" " ind2="1"><subfield code="a">Bratislava</subfield><subfield code="b">Veda</subfield><subfield code="c">2016</subfield></datafield><datafield tag="264" ind1=" " ind2="1"><subfield code="a">Bratislava</subfield><subfield code="b">Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied</subfield><subfield code="c">2016</subfield></datafield><datafield tag="300" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">215 Seiten</subfield><subfield code="b">Illustrationen, Faksimiles</subfield></datafield><datafield tag="336" ind1=" " ind2=" "><subfield code="b">txt</subfield><subfield code="2">rdacontent</subfield></datafield><datafield tag="337" ind1=" " ind2=" "><subfield code="b">n</subfield><subfield code="2">rdamedia</subfield></datafield><datafield tag="338" ind1=" " ind2=" "><subfield code="b">nc</subfield><subfield code="2">rdacarrier</subfield></datafield><datafield tag="490" ind1="1" ind2=" "><subfield code="a">Etnologické štúdie</subfield><subfield code="v">24</subfield></datafield><datafield tag="546" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">Zusammenfassung auf Englisch</subfield></datafield><datafield tag="648" ind1=" " ind2="7"><subfield code="a">Geschichte 1945-2015</subfield><subfield code="2">gnd</subfield><subfield code="9">rswk-swf</subfield></datafield><datafield tag="650" ind1="0" ind2="7"><subfield code="a">Juden</subfield><subfield code="0">(DE-588)4028808-0</subfield><subfield code="2">gnd</subfield><subfield code="9">rswk-swf</subfield></datafield><datafield tag="651" ind1=" " ind2="7"><subfield code="a">Slowakei</subfield><subfield code="0">(DE-588)4055297-4</subfield><subfield code="2">gnd</subfield><subfield code="9">rswk-swf</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="0" ind2="0"><subfield code="a">Slowakei</subfield><subfield code="0">(DE-588)4055297-4</subfield><subfield code="D">g</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="0" ind2="1"><subfield code="a">Juden</subfield><subfield code="0">(DE-588)4028808-0</subfield><subfield code="D">s</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="0" ind2="2"><subfield code="a">Geschichte 1945-2015</subfield><subfield code="A">z</subfield></datafield><datafield tag="689" ind1="0" ind2=" "><subfield code="5">DE-604</subfield></datafield><datafield tag="830" ind1=" " ind2="0"><subfield code="a">Etnologické štúdie</subfield><subfield code="v">24</subfield><subfield code="w">(DE-604)BV010350193</subfield><subfield code="9">24</subfield></datafield><datafield tag="856" ind1="4" ind2="2"><subfield code="m">Digitalisierung BSB Muenchen 19 - ADAM Catalogue Enrichment</subfield><subfield code="q">application/pdf</subfield><subfield code="u">http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000004&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA</subfield><subfield code="3">Inhaltsverzeichnis</subfield></datafield><datafield tag="856" ind1="4" ind2="2"><subfield code="m">Digitalisierung BSB Muenchen 19 - ADAM Catalogue Enrichment</subfield><subfield code="q">application/pdf</subfield><subfield code="u">http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000005&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA</subfield><subfield code="3">Literaturverzeichnis</subfield></datafield><datafield tag="856" ind1="4" ind2="2"><subfield code="m">Digitalisierung BSB Muenchen 19 - ADAM Catalogue Enrichment</subfield><subfield code="q">application/pdf</subfield><subfield code="u">http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000006&line_number=0003&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA</subfield><subfield code="3">Abstract</subfield></datafield><datafield tag="940" ind1="1" ind2=" "><subfield code="n">oe</subfield></datafield><datafield tag="999" ind1=" " ind2=" "><subfield code="a">oai:aleph.bib-bvb.de:BVB01-029311245</subfield></datafield><datafield tag="942" ind1="1" ind2="1"><subfield code="c">909.04924</subfield><subfield code="e">22/bsb</subfield><subfield code="f">0905</subfield><subfield code="g">4373</subfield></datafield><datafield tag="942" ind1="1" ind2="1"><subfield code="c">909.04924</subfield><subfield code="e">22/bsb</subfield><subfield code="f">0904</subfield><subfield code="g">4373</subfield></datafield></record></collection> |
geographic | Slowakei (DE-588)4055297-4 gnd |
geographic_facet | Slowakei |
id | DE-604.BV043902020 |
illustrated | Illustrated |
indexdate | 2024-07-10T07:38:03Z |
institution | BVB |
isbn | 9788022415101 |
language | Slovak |
oai_aleph_id | oai:aleph.bib-bvb.de:BVB01-029311245 |
oclc_num | 967274748 |
open_access_boolean | |
owner | DE-12 DE-11 |
owner_facet | DE-12 DE-11 |
physical | 215 Seiten Illustrationen, Faksimiles |
publishDate | 2016 |
publishDateSearch | 2016 |
publishDateSort | 2016 |
publisher | Veda Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied |
record_format | marc |
series | Etnologické štúdie |
series2 | Etnologické štúdie |
spelling | Salner, Peter 1951- Verfasser (DE-588)103480331 aut Židia na Slovensku po roku 1945 (komunita medzi vierou a realitou) Peter Salner Prvé slovenské vydanie Bratislava Veda 2016 Bratislava Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied 2016 215 Seiten Illustrationen, Faksimiles txt rdacontent n rdamedia nc rdacarrier Etnologické štúdie 24 Zusammenfassung auf Englisch Geschichte 1945-2015 gnd rswk-swf Juden (DE-588)4028808-0 gnd rswk-swf Slowakei (DE-588)4055297-4 gnd rswk-swf Slowakei (DE-588)4055297-4 g Juden (DE-588)4028808-0 s Geschichte 1945-2015 z DE-604 Etnologické štúdie 24 (DE-604)BV010350193 24 Digitalisierung BSB Muenchen 19 - ADAM Catalogue Enrichment application/pdf http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000004&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA Inhaltsverzeichnis Digitalisierung BSB Muenchen 19 - ADAM Catalogue Enrichment application/pdf http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000005&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA Literaturverzeichnis Digitalisierung BSB Muenchen 19 - ADAM Catalogue Enrichment application/pdf http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000006&line_number=0003&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA Abstract |
spellingShingle | Salner, Peter 1951- Židia na Slovensku po roku 1945 (komunita medzi vierou a realitou) Etnologické štúdie Juden (DE-588)4028808-0 gnd |
subject_GND | (DE-588)4028808-0 (DE-588)4055297-4 |
title | Židia na Slovensku po roku 1945 (komunita medzi vierou a realitou) |
title_auth | Židia na Slovensku po roku 1945 (komunita medzi vierou a realitou) |
title_exact_search | Židia na Slovensku po roku 1945 (komunita medzi vierou a realitou) |
title_full | Židia na Slovensku po roku 1945 (komunita medzi vierou a realitou) Peter Salner |
title_fullStr | Židia na Slovensku po roku 1945 (komunita medzi vierou a realitou) Peter Salner |
title_full_unstemmed | Židia na Slovensku po roku 1945 (komunita medzi vierou a realitou) Peter Salner |
title_short | Židia na Slovensku po roku 1945 |
title_sort | zidia na slovensku po roku 1945 komunita medzi vierou a realitou |
title_sub | (komunita medzi vierou a realitou) |
topic | Juden (DE-588)4028808-0 gnd |
topic_facet | Juden Slowakei |
url | http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000004&line_number=0001&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000005&line_number=0002&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA http://bvbr.bib-bvb.de:8991/F?func=service&doc_library=BVB01&local_base=BVB01&doc_number=029311245&sequence=000006&line_number=0003&func_code=DB_RECORDS&service_type=MEDIA |
volume_link | (DE-604)BV010350193 |
work_keys_str_mv | AT salnerpeter zidianaslovenskuporoku1945komunitamedzivierouarealitou |